6 Prevádzka

Prevádzkou DBS myslíme jeho samotné používanie vo všeobecnosti a to vrátane vytvárania informácií pre koncového používateľa.

Fáza prevádzky nastáva po ukončení testovania, keď nastáva odovzdanie produktu a ostré každodenné používanie databázy (vkladajú sa údaje, načítavajú sa zostavy, využívajú sa dopyty a podobne). Ako pri každom nasadení nového systému, aj tu sa takmer s určitosťou skôr či neskôr ukáže nejaký problém alebo problémy menšieho charakteru, ktoré sa ihneď vyriešia, ak je to možné. Môžu sa však objaviť nové požiadavky, ktoré neboli na začiatku jasne definované. Všetko sa potom upraví v nasledujúcom kroku, čiže vo fáze údržby prevádzkovanej databázy [1].

6.1 Používateľská príručka databázového systému

Je určená na to, aby konečných používateľov konkrétneho produktu či už softvérového alebo iného produktu oboznámila s jeho jednotlivými funkciami a vlastnosťami.

V úvode by sme mali budúcim používateľom v krátkosti opísať samotný systém, najmä na čo bude slúžiť. Ak sa v našej používateľskej príručke nachádzajú rôzne skratky, opakujúce sa pojmy, či rôzne ikony, odporúčame ich najskôr uviesť v úvodnej časti príručky vo forme zoznamu či slovníka. Samotný používateľ sa najprv s týmito údajmi oboznámi, aby potom pri študovaní príručky správne vedel rozlíšiť čo znamenajú. Okrem rôznych skratiek sem patria napríklad ilustrácie bezpečnostných upozornení, výstrah alebo poznámok a rád, dodatočných informácií a podobne, čím chceme zaistiť bezpečné a správne používanie výsledného produktu.

V ďalšej časti používateľskej príručky by nemal chýbať sprievodca inštaláciou, v ktorom špecifikujeme systémové požiadavky ako operačný systém, požadované hardvérové komponenty, prípadne doplňujúci podporný softvér. Je vhodné vypracovať samotný postup inštalácie alebo môžeme povedať jednoduchý manuál na úspešnú inštaláciu produktu.

Po prvom spustení systému môže byť používateľ vyzvaný na nastavenie niektorých dôležitých parametrov, ako napríklad pripojenie k internetu, aktivácia systému alebo inštalácia ďalších podporných komponentov.

Nasleduje samotná práca so systémom. Používateľom predstavíme ich základné rozhranie, hlavné okno respektíve hlavnú pracovnú plochu, v ktorej sa budú vykonávať všetky podstatné činnosti. Požaduje sa vytvoriť podrobný opis tejto hlavnej pracovnej plochy, najmä čo všetko ju tvorí, kde sa čo nachádza a podobne. Pri viacerých systémoch sa zvykne vytvoriť sprievodca základných prípadne aj rozšírených nastavení, ktoré môžu byť pre jednotlivých používateľov odlišné, keďže ponúkajú viaceré možnosti výberu. Dôležitým obsahom tejto kapitoly je dostatočne presné predstavenie funkcií systému. Napríklad pri databázových systémoch hovoríme o práci s údajmi ako pridávanie, modifikácia, vymazanie, vyhľadávanie a ďalšie. Používateľ by po preštudovaní sprievodcu nemal mať problém so systémom pracovať.

Ako vieme, samotný používatelia môžu mať odlišné prístupové práva k údajom, preto aj používateľská príručka môže byť vytvorená pre každý typ používateľa odlišne.

6.2 Programátorská príručka databázového systému

Programátorská príručka DBS by mala poskytovať informácie predovšetkým o jednotlivých častiach vytvorenia konkrétneho systému. Dôvodov, prečo by sme mali poskytnúť programátorskú príručku konečnému správcovi systému je viacej. Napríklad, aby sme umožnili rozširovanie systému v budúcnosti, modifikáciu jednotlivých častí systému, modulov, odľahčenie a/alebo zlepšenie efektívnosti tých súčastí systému, ktoré sme prestali používať, prípadne ich používame odlišným spôsobom.

V úvode by mala príručka obsahovať informácie o tom, v akom vývojovom prostredí (IDE), prípadne v akom programovacom jazyku a s použitím akých súčastí bol systém vyvíjaný. Tiež je užitočné spomenúť vhodnú alternatívu k použitému vývojovému prostrediu (iné kompatibilné prostredie). Je nevyhnutné, aby sme o použitom vývojovom prostredí poskytli základné údaje, prípadne i dôvody, prečo bolo práve toto zvolené na vývoj systému. Pri poskytovaní informácií o vývojovom prostredí je nevyhnutné uviesť všetky použité knižnice a je vhodné zmieniť sa o ich hlavných funkciách a na čo slúžia.

Jadrom programátorskej príručky by mala byť programová štruktúra systému, ktorá sa bude vhodným spôsobom odkazovať na komentované zdrojové kódy. Za uvedenie komentárov v zdrojových kódoch je zodpovedný programátor, ktorý konkrétnu časť systému programoval. Predpokladáme, že dnešné systémy sú implementované s použitím objektovo orientovaného jazyka, preto môžeme v súlade s jeho terminológiou požadovať zhrnutie identifikácie a opisu všetkých metód a tried do príručky (myslíme tým na ich úplnú dokumentáciu). Rovnako by sme mali opísať programátorské riešenie vstupných a výstupných zariadení kooperujúcich so systémom.

V závere príručky by sa mali nachádzať informácie o možnostiach budúceho rozšírenia systému o nové funkcie a nástroje, akým spôsobom by sa takéto rozšírenie mohlo realizovať, v ktorej časti zdrojového kódu, aké funkcie a/alebo nástroje treba implementovať a aké knižnice budeme na to potrebovať.

Obsah programátorskej príručky môžu tiež dotvoriť technické parametre, respektíve technická špecifikácia aplikácie, čím myslíme na minimálnu hardvérovú konfiguráciu potrebnú na používateľsky prijateľnú činnosť systému a tiež hardvérovú konfiguráciu spolupracujúcich periférií – pamäť, I/O priestor a podobne.

Zhrnutie 6. kapitoly

Fáza prevádzky nastáva po ukončení testovania DBS, kedy je odovzdaný objednávateľovi a prejde do režimu ostrej prevádzky a každodenného používania.

Používateľská príručka DBS je určená na to, aby konečných používateľov konkrétneho produktu, či už softvérového, alebo iného oboznámila s jednotlivými funkciami a vlastnosťami.

Programátorská príručka umožňuje rozširovanie systému v budúcnosti, modifikáciu jednotlivých častí systému, modulov, odľahčenie a/alebo zlepšenie efektívnosti tých súčastí systému, ktoré sme prestali používať, prípadne ich používame odlišným spôsobom.

Otázky na zopakovanie

Kedy nastáva fáza prevádzky databázového systému?
Čo je obsahom používateľskej príručky?
Čo je obsahom programátorskej príručky?

Doplňujúci materiál ku štúdiu

Otte, Lukáš: Databázové systémy – Životní cyklus databáze. Ostrava : Vysoká škola Baňská, Technická univerzita Ostrava, Fakulta strojní, 2013. [Cit. 2020‑14‑05]. Dostupné na internete: ⟨http://projekty.fs.vsb.cz/463/edubase/VY_01_044/Datab%C3%A1zov%C3%A9%20syst%C3%A9my.pdf ⟩.