RIEŠENÉ PROJEKTY VEGA

Kultúra performativity a akontability v súčasných vlnách vzdelávacích reforiem

Vedúci Projektu:

prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc..

Riešitelia:

Doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

PhDr. Zuzana Petrová, PhD.

Mgr. Mazalánová Veronika

Mgr. Obertová Zuzana

Obdobie riešenia: 2012 – 2014

Projekt rozvíja doterajšie analýzy neoliberálnej guvernemetality v sektore vzdelávania, pričom sa cielene sústreďuje na odhalenie pôsobenia kultúry performativity a akontability na viacerých úrovniach školského systému. Podstatným cieľom je demaskovanie opatrení v správe vzdelávania, ktoré do tohto sektora kultúru performativity a akontability vnášajú. Predmetom analýzy je ideologické pozadie súčasnej vzdelávacej praxe, ktoré neustále preukazovanie výkonu a dokladovanie eficiencie používa ako nástroj nepriamej avšak silnej regulácie a správy vzdelávania. Rekonštruujú sa skryté prvky vytvárania iluzórnej autonómie subjektov vzdelávania, ktoré súvisia so zovšeobecnením kultúry auditu do vzdelávacieho prostredia.

Archeológia neoliberálnej guvernmentality v súčasnej školskej politike a v teórii vzdelávania

Vedúci Projektu:

Doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Riešitelia:

Prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Doc. PhDr. Zuzana Kolláriková, CSc.

Mgr. Veronika Mazalánová

Mgr. Zuzana Obertová

Obdobie Riešenia: 2011 – 2013

Projekt reaguje na reformu vzdelávania, ktorá so sebou prináša rôzne nové prvky v riadení a hodnotení škôl a vzdelávania, v projektovaní vzdelávania a vzdelávacích obsahov. Veľká časť súčasných reformných opatrení v rámci EÚ sa spája s politickou ideológiou neoliberalizmu, ktorej postuláty a formy správy začali byť v ostatnom období predmetom vedeckého záujmu. Ako vhodný teoretický koncept pre analýzu komplexných foriem správy sa ukázal koncept tzv. guvernmentality, ktorý vyústil do vzniku výskumného prúdu guvernmentálnych štúdií neoliberalizmu. Projekt nadväzuje na tento výskumný prúd s cieľom efektívne analyzovať neoliberálne formy správy (a reformy) školstva a vzdelávania na Slovensku a ďalej rozvinúť prúd guvernmentálnych štúdií o oblasť základného vzdelávania, ktorá bola doteraz v danom prúde zásadne poddimenzovaná. Metodologicky sa k riešeniu uvedených vedeckých problémov pristupuje prostredníctvom tzv. archeologickej metódy pozostávajúcej z diskurzívnej analýzy a genetického prístupu. Využité budú aj dopadové štúdie.

Zmeny školského prostredia z hľadiska reprodukcie kultúrnej gramotnosti

Vedúci Projektu:

Prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Riešitelia:

Doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Doc. PhDr. Zuzana Kolláriková, CSc.

Doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

PaedDr. Kristína Žoldošová, PhD.

PhDr. Zuzana Petrová, PhD.

Mgr. Markéta Filagová, PhD.

Projekt reaguje na otvorené otázky doposiaľ nejasného konceptuálneho vymedzenia vzdelania a vzdelávania v súčasnej kultúre, ktoré komplikujú nielen teoretický diskurz, ale aj opatrenia smerujúce k inováciám vo vzdelávaní. Pri riešení problému sa projekt opiera o koncept kultúrnej gramotnosti a za kultúrne invariantnú funkciu vzdelávania považuje reprodukciu kultúrnej gramotnosti. V rámci tohto teoretického rámca bude projekt reagovať na súčasné a perspektívne zmeny vo vzdelávaní a v školskom prostredí, ktoré sa dejú v mene reformy školstva. Pojem reprodukcie kultúrnej gramotnosti tvorí v projekte teoretický verifikačný rámec na analýzu vybraných ukazovateľov aktuálnych zmien školského prostredia. Analýzam budú podrobené výstupy nového modelovania školského kurikula, ako aj mimokurikulárne dôsledky zmien školského prostredia. Bude sa hľadať odpoveď na otázku, ako aktuálne realizované zmeny školského prostredia vyhovujú podstatným sociálnym a socializačným funkciám vzdelávania.

VEGA 1/3637/06

Diskurzívna a nediskurzívna prax školy pri formovaní základného vzdelania

Vedúci riešiteľ: Prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Spoluriešitelia:

Doc. PhDr. Zuzana Kolláriková, CSc.

Doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

PhDr. Zuzana Petrová, PhD.

Mgr. Markéta Filagová

Doba riešenia: 2006 – 2008

Projekt reaguje na základné otázky týkajúce sa povahy školy, školského (základného) vzdelávania – jeho cieľov, obsahov a časopriestorových charakteristík a vplyvov vo väzbe na širšie sociálnovedné ukotvenie týchto otázok. Predpokladá sa (v konceptuálnej i empiricko-výskumnej rovine) hľadanie a nachádzanie významu súvislostí medzi školou, vzdelávaním a širším sociokultúrnym priestorom, s dopadom na hlbšie porozumenie vplyvu školovania a základného vzdelávania na reprodukciu sociálneho života, udržiavanie nevyhnutného vnútrokultúrneho sociálneho puta, ako aj medzikultúrnej sociálnej stability. Z tohto hľadiska sa v projekte pristupuje k teoretickej analýze zmyslu základného vzdelávania pre život jednotlivca v konkrétnom sociokultúrnom priestore a čase, k štúdiu existujúcich – deklaratívnych projektov i skrytých vplyvov vzdelávacích aktivít súčasnej školy. Väzby sociokultúrneho priestoru a školského vzdelávania sa inštrumentálne zachytávajú prostredníctvom kategórií diskurzívnych a nediskurzívnych praktík premosťujúcich základné hodnoty a kultúrne nástroje verejného života a inštitucionálneho vplyvu školy. Príslušný metodologický prístup umožní konceptuálne uchopiť a hlbšie porozumieť funkciám školy a základného vzdelávania pre súčasnú spoločnosť, poskytne absentujúci teoretický fundament pre aktuálne potreby kurikulárnej transformácie (slovenskej) školy, vrátane rehabilitácie hodnoty základného vzdelania ako verejného statku.

VEGA 1/0096/03

Pedagogické reflexie a prístupy k vzdelávaniu ako formovaniu kultúrnej gramotnosti

Zodpovedný riešiteľ: Doc. PhDr. Zuzana Kolláriková, CSc.

Spoluriešitelia:

Doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

PaedDr. Ondrej Kaščák, CSc.

Mgr. Zuzana Petrová, PhD.

Prof. PhDr. Peter Gavora, CSc. (PdF UK Bratislava)

Doba riešenia: 2003 – 2005

Projekt pristupuje k základným otázkam vzdelávania cez koncept kultúrnej gramotnosti, jej formovania v školskom i mimoškolskom prostredí. Teoretické pozadie hlavnej didaktickej témy odvodzuje od širšieho kultúrnoantropologického, psychologického a sociologického aspektu. Okrem teoretickej pojmovej práce v uvedenom rámci projekt počíta s viacaspektovým výskumným zámerom. Počínajúc hodnotiacou metodikou úrovne gramotnosti detí v medzinárodnom kontexte, cez sondu do skrytého kurikula ako nositeľa a srostredkovateľa dôležitých kultúrnych stereotypov v predškolskom vzdelávaní, analýzu akulturačného vplyvu textových produktov pre deti, až po vývoj didaktických aktivít iniciujúcich počiatočný vhľad detí do písanej kultúry. Projekt chce prispieť ku komplexnejšiemu pochopeniu iniciačných podmienok a procesov, ktoré ovplyvňujú diverzifikovanú vzdelávaciu kariéru človeka v špecifických podmienkach dnešnej kultúry a v rámci tejto kultúry.