Mgr. Jozef Púček

Pozdravujem Vás, vážení vyučujúci, študenti a uchádzači! ☺

Som rád, že som dostal možnosť napísať čosi o sebe, respektíve o tom, ako som sa po štúdiu uplatnil.

V máji roka 2017 som úspešne ukončil štúdium na Pedagogickej fakulte na katedre Pedagogických štúdií v odbore sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (SPV). Boli to krásne roky plné obohatenia mojej osobnosti a profesijného usmernenia.

No na rovinu môžem povedať, som rád, že už pracujem a to dokonca vo vyštudovanom odbore a profesijnom zameraní. Som rád z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že konečne môžem aplikovať to, čo som sa naučil a ten druhý, že študentský život mi už stačil, pretože som chcel a aj som vnímal potrebu posunu v oblasti sebarealizácie a pracovnej zodpovednosti.

Myslím si, že už počas štúdia som mal jasno, v akej oblasti chcem pracovať a ak nie počas štúdia, tak ku jeho koncu určite. Vedel som, že chcem pracovať s recidivistami, teda s problémovými ľuďmi – deťmi. Nemal som vôbec záujem o prácu na školách v Školských kluboch detí (ŠKD) a ani školy neprejavovali záujem o magistra v odbore sociálnej pedagogiky… Nechápem to (ha­‑ha­‑ha).

Priam ma to až ťahalo do väznice, kam som sa aj pokúšal dostať. Po dopísaní diplomovej práce som chcel zostať v reedukačnom centre, kde som mal možnosť zbierať údaje k diplomovej práci, ale tiež nemali záujem a vraj ma nemohli zamestnať – „lebo legislatíva…“ Samozrejme je to tak, zákon je postavený tak ako je.

A kde teda teraz pracujem?

Pracujem v zariadení, o ktorom som ani nevedel, že na tom mieste jestvuje a o ktorom som ani veľa nevedel, pretože som o ňom veľa nepočul a nevedel som, že by som sa mohol stať súčasťou zariadenia tohto typu, kde by som mohol aplikovať to, čo viem a rozvíjať sa v tom, čo chcem.

Súkromné liečebno­‑výchovné sanatórium Senec. Toto je miesto môjho pôsobiska, kde sa už od septembra 2017 nachádzam a realizujem. Zamestnaný som ako vychovávateľ. Možno sa pýtate – Prečo nie ako sociálny pedagóg? Nie je to také jednoduché zamestnať sa ako sociálny pedagóg – to isto veľa z nás vie, ale nič ma zatiaľ neodrádza. Kompetencie sociálneho pedagóga využívam pri svojej práci a uvedomil som si, že všetko nejde hneď alebo tak, ako si predstavujem.

No myslím si, že ak budem dobre robiť svoju prácu a stále o sociálnej pedagogike hovoriť, propagovať a realizovať to, čo ju vystihuje – svoje miesto v mojej práci si nájde. Myslím to tak, že ak niečím naplno žijeme, tak nie jej nič, čo by nás v tom mohlo zastaviť, práve naopak, aj prostredie to prijme a zistí, že je to prospešné.

 
Sociálna pedagogika sa nedokáže uplatniť sama ako pojem, potrebuje na to ľudí, ktorí ju budú naplno propagovať a realizovať so všetkým, čo ju vystihuje. 
 

Verím, že raz budem mať v pracovnej zmluve pracovné zaradenie: sociálny pedagóg – vychovávateľ a ak nie ja, tak iní vďaka generácii, ktorá týmto odborom žila a žije. To ma učí trpezlivosti a ešte väčšej chuti pracovať a napredovať v tom smere, ktorý som študoval. Aj zavreté dvere mi, paradoxne, dvere otvárajú – do iných smerov, ktoré prinášajú nové možnosti sebarealizácie v sociálnej pedagogike.

Aká je moja práca? Je to práca s deťmi, ktoré sú vo veku 11 – 18 rokov, ktoré si veľa prežili v oblasti drogovej závislosti, záškoláctva, sebapoškodzovania, suicidálnych sklonov, týrania a iných problémov. Ich sociálny status recidivistov, problémových detí alebo iné pomenovania ma k nim odborne ťahá takým spôsobom, že im chcem pomôcť ukázať život tak, ako ho nepoznajú… Pretože ich prostredie im neumožnilo čerpať z nejakých vhodných podnetov, ktoré by ich mohli rozvíjať tým správnym smerom, ktorý očakáva dnešná spoločnosť.

Ide o oblasti zaradenia sa do života, efektívneho využívania voľného času, prevencie, intervencie alebo sebaprijatia a iné…

Chcem Vás len podporiť a poďakovať sa tým aj Pedagogickej fakulte: Táto práca nie je jednoduchá, ale má vysokú hodnotu. Píšem to preto, lebo ani ja som nevedel o tejto možnosti a nemyslel som na tento typ zariadenia – no treba len otvoriť oči a hľadať miesto, kde sa dá realizovať.

Musíme si uvedomiť, že sociálna pedagogika nie je odborom, ktorý je vyhľadávaný, je odborom presne takým, akým je práca v ňom. Nájsť si miesto ako sociálny pedagóg je asi také ťažké ako realizácia sociálno­‑pedagogickej činnosti. A práve toto ju robí niečím zaujímavým, teda aspoň podľa mňa.

Premýšľajte nad tým, čo chcete, hľadajte a propagujte ju a ona sa dostane všade – no bez toho to nepôjde.