Dátum: 25. 2. 2018, pred niekoľkými rokmi
Od mala som vedela, že keď „raz budem veľká“ chcem pomáhať ľuďom. Vždy ma fascinovali a priťahovali extrémne situácie a ich štúdium ako kriminalita, drogové závislosti a experimentovanie s návykovými látkami, správanie jednotlivcov vymykajúce sa norme a pod. Už na základnej škole som vydala v miestnych novinách niekoľko článkov – úvah na témy rôznych spoločenských problémov – drogy, šikanovanie… Priťahovala ma práca s ľuďmi, riešenie a štúdium ich situácie. Mnohé moje kamarátky sa doma hrali na pani učiteľky, či lekárky, no ja som behala po byte s papiermi a diagnostikovala (a to som nemala poňatia o žiadnych metódach, kazuistike, anamnéze a zbere informácií o človeku).
Strednú školu som navštevovala v rokoch 2001 – 2005 a to Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Leviciach v odbore sociálno‑výchovný pracovník. Po úspešnej maturite som sa hlásila na štúdium psychológie, avšak z dôvodu veľkého záujmu som sa v ten rok na vysokú školu nedostala. Našla som si prácu úplne mimo môjho odboru. Pracovala som ako logista v úspešnej firme a zdokonalila sa v anglickom jazyku. Prácu som mala rada, pretože som prichádzala do kontaktu s ľuďmi a niekedy ťažko riešiteľnými situáciami. Avšak túžba po štúdiu na vysokej škole u mňa naďalej pretrvávala.
Neskôr prišli dve radostné správy naraz. Najprv som sa dozvedela, že som prijatá na Trnavskú Univerzitu v odbore pedagogika, program sociálna pedagogika a vychovávateľstvo a druhá, že som tehotná. Chcela som všetko naraz. S oporou ľudí, ktorí mi pomáhali so synčekom (manžel, mamina) som úspešne vyštudovala školu a stala sa sociálnym pedagógom a vychovávateľom. Počas magisterského štúdia som si urobila ešte doplňujúce pedagogické štúdium, aby som mohla byť aj kvalifikovaným učiteľom pedagogiky. Popri škole a starostlivosti o rodinu som po nástupe synčeka do materskej školy začala pracovať ako pedagogický asistent a vychovávateľ na dedinskej škole, v ktorej väčšie percento detí boli práve deti so sociálne‑znevýhodneného prostredia a rómskej komunity. Bola to práca, ktorá mi veľa dala. Naučila ma vnímať inakosť ľudí a milovať deti také aké sú. Naučila ma nehovoriť si, že tieto deti aj tak iné nebudú, ale naučila ma ich objímať, chváliť a podporovať.
Samozrejme, túžba posunúť sa ďalej znova zvíťazila a tak som v roku 2014 nastúpila na Súkromnú pedagogickú a sociálnu akadémiu v Žiari nad Hronom ako učiteľ pedagogických predmetov a sociálny pedagóg. Stala som koordinátorom praxe na škole a dohliadala na proces praktického vyučovania budúcich sociálnych pracovníkov a učiteliek v materskej škole a vychovávateliek. Na škole v spolupráci s výchovným poradcom a psychológom sme viedli záujmový krúžok PEER a realizovali peer program aj na ďalších stredných školách. Peer koncepcia sa stala aj témou mojej rigoróznej práce, ktorú som úspešne obhájila v roku 2016. Na ďalší rok som úspešne zatestovala ako učiteľ strednej školy.
V súčasnom školskom roku pracujem na základnej škole v Leviciach ako sociálny pedagóg. Stala som sa súčasťou skvelého tímu, kde sa v rámci inklúzie usilujeme podporiť zdravý vývoj integrovaných žiakov, ale tiež pracovať so skupinami žiakov, triedami v rámci zlepšovania sociálnej klímy a vzťahov, prevencie pred vznikom závislostí, pracovať s jednotlivcami s rôznymi problémami. Naším cieľom je plnohodnotný rozvoj osobnosti dieťaťa vo všetkých jej zložkách. Práca s deťmi a mladými ľuďmi je pre mňa veľkým prínosom a vnútorným obohatením. Škola nás síce pripraví na budúce povolanie, ale len prax z nás urobí skutočných pedagógov schopných vnímať jedinečnosť každej ľudskej bytosti.