Dátum: 5. 11. 2024, minulý rok
Vo svojej profesijnej a kariérnej ceste som sa na začiatku svojich študentských čias veľmi hľadala. Študovala som na strednej škole so zameraním na technické a informatické služby v chémii, kde som po veľmi krátkom čase zistila, že oveľa viac ako práca s číslami a chemickými rovnicami ma napĺňa práca s ľuďmi v duchu pomáhajúcich profesií, ktoré sa v našej rodine vyskytovali najčastejšie.
V mojich ďalších študijných ašpiráciách ma podporovali nielen samotní stredoškolskí pedagógovia, ale aj rodina, a tak som sa rozhodla pre štúdium na vysokej škole. Po úspešnej maturite som si podala prihlášku na štúdium v študijnom odbore sociálna pedagogika a vychovávateľstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Po mojom prijatí na vysokoškolské štúdium sa tak začala etapa v mojom živote, ktorú teraz, s odstupom času, považujem za jednu z najprínosnejších a najkrajších.
V začiatkoch štúdia sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva som sa často stretávala s reakciami od okolia, že tento odbor nebude mať v žiadnom odvetví plnohodnotné uplatnenie, čo ma, priznám sa, trochu ľakalo. Už počas magisterského štúdia som bola presvedčená, že viac ako vychovávateľstvu sa chcem celým svojim ja venovať najmä sociálno‑patologickým javom a byť mladým ľuďom nápomocná často aj v ich neľahkých životných situáciách. V rámci súvislej praxe vo 4. ročníku som oslovila CPP v Prievidzi so žiadosťou o vykonávanie praxe, kde som si osvojila podrobné informácie o fungovaní a klientele zariadenia, a kde mi hneď na konci praxe oznámili, že ma radi privítajú ako novú kolegyňu, a preto im mám po úspešnom ukončení štúdia poslať životopis. Tu sa však uplatnilo staré známe latinské príslovie „človek mieni, Pán Boh mení“ a ja som sa zamestnala ako vychovávateľka v ŠKD. V tejto etape som sa ako človek veľmi „otesala.“ Počas práce vychovávateľky som si ešte urobila doplňujúce pedagogické štúdium, aby som sa mohla uplatniť aj ako kvalifikovaný pedagóg.
V roku 2020 však nastal zlom a ja som sa zamestnala v CPP Prievidza na pozícii sociálneho pedagóga. Toto rozhodnutie považujem za jedno z najlepších v živote. Popri pozícii sociálneho pedagóga som si urobila dvojročný výcvik v kariérovom poradenstve a kariérovej výchove, takže súčasne zastávam aj funkciu kariérového poradcu pre okres Prievidza, vďaka čomu veľmi úzko nadväzujem aj na prvky samotnej prevencie. Aj keď moje začiatky v poradenskom zariadení boli veľmi náročné kvôli pandemickému obdobiu, povedala som si, že sa nevzdám a budem sa aj naďalej odborne posúvať a ďalej vzdelávať. Keďže sa ešte stále považujem za večného študenta, v roku 2023 som úspešne absolvovala dve rigorózne konania, pričom práve jedno z nich prebiehalo na mojej alma mater v Trnave.
Moja práca je zároveň mojím koníčkom a aj keď sa často stretávam s neľahkými ľudskými osudmi a príbehmi, úsmev a milé slovo, či už od klientov, ich rodičov, alebo ďalších kolegov je to, čo sa nedá nahradiť ničím iným.
Vnímam, že je potrebné nahlas rozprávať a prezentovať významné zastúpenie sociálnej pedagogiky v rôznych oblastiach života človeka. Môj odkaz pre potenciálnych študentov preto je: ak vás tento odbor zaujíma, viete si predstaviť pracovať s ľuďmi, považujete sa za empatického človeka, ktorý vie trpezlivo počúvať, komunikovať a flexibilne sa prispôsobiť akýmkoľvek situáciám, choďte do toho. Potrebujeme vás ako soľ. Ako bonus v rámci prípravy na svoje poslanie = povolanie dostanete veľmi kvalitnú, nielen odbornú, ale najmä ľudskú podporu od všetkých pedagógov na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Aj ja im vďačím za veľa. 🙂
S pozdravom PhDr. PaedDr. Barbora Katrenčíková |