Rozširujúce štúdium

Úvod Záverečná skúška rozširujúceho štúdia pozostáva z obhajoby záverečnej písomnej práce a ústnej skúšky…Úvod Záverečná skúška rozširujúceho štúdia pozostáva z obhajoby záverečnej písomnej práce a ústnej skúšky. Záverečná písomná práca je rozsiahlejšia vedecko-kvalifikačná písomná práca, ktorá má priniesť nové poznatky, prínosné pre konkrétny študijný program/odbor. Formát a štýl diplomovej práce rešpektuje zvyklosti platné v príslušnej vednej disciplíne (teória vyučovania jazykov). Svojou záverečnou prácou študent preukazuje schopnosti pracovať s rôznymi odbornými a vedeckými zdrojmi a realizovať vlastný výskumný projekt s podporou a pod vedením školiteľa. Požadovaný rozsah práce a úroveň dosiahnutých výsledkov zodpovedá požiadavkám na diplomové práce. Cieľom ústnej záverečnej skúšky je preveriť teoretické vedomosti študenta získané počas magisterského štúdia a jeho schopnosť ich syntetizovať a využívať pri riešení konkrétnych pedagogických situácií. Počas záverečnej skúšky študent preukazuje svoju schopnosť uvažovať o probléme v širších súvislostiach a syntetizovať nadobudnuté vedomosti z viacerých predmetov. Ústna skúška svojím obsahom ani formou nie je opakovaním čiastkovej skúšky z niektorého predmetu, ktorý študent absolvoval počas štúdia. Postup pri tvorbe a obhajobe záverečnej písomnej práce Výber témy práce Témy záverečných prác pre študentov v prvom roku štúdia zverejní príslušná katedra v termíne stanovenom časovým harmonogramom fakulty v MAIS (termín je zhodný so zverejnením tém diplomových prác). Témy v MAIS vypisuje školiteľ, pričom uvedie minimálne slovenský a anglický názov práce a pokyny na vypracovanie v slovenskom jazyku (cieľ práce, odporúčanú metódy a očakávaný prínos práce pre študijný odbor). Študenti si vyberajú tému záverečnej práce najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po zverejnení tém v MAIS. Na zvolenú tému sa študent prihlasuje priamo v portáli MAIS. Školiteľ, ktorý prácu vypísal, prihlášku študenta akceptuje alebo odmietne (tiež v MAIS) do 5 pracovných dní. Študent si môže navrhnúť tému podľa vlastného záujmu, musí ju však schváliť vedúci príslušnej katedry. Študent musí konzultovať tému s potenciálnym školiteľom a ak ten s ňou súhlasí, sám do MAIS nahrá zadanie, na ktoré sa študent prihlási a postupuje ako v bodoch 2 až 5. Vypracovanie záverečnej práce Záverečnú prácu študent vypracúva pod vedením školiteľa. Študent a školiteľ spolu komunikujú formou individuálnych konzultácií. Spôsob a frekvenciu konzultácií si stanovia študent a školiteľ podľa potreby vzájomnou dohodou. Základné náležitosti, ktoré musí spĺňať záverečná práca, sa uvádzajú v smernici rektora Trnavskej univerzity v Trnave o bibliografickej registrácii, kontrole originality, sprístupňovaní, uchovávaní a základných náležitostiach záverečných, rigoróznych a habilitačných prác. Na základe akreditačných kritérií sa záverečné práce na KAJL sa vypracúvajú v anglickom jazyku. Študent je povinný prácu vypracovať samostatne pod vedením školiteľa a musí zachovávať všetky pravidlá akademickej/vedeckej etiky. Všetky použité zdroje musí náležite uviesť v texte aj v zozname použitej literatúry. Pri použití materiálov chránených autorskými právami postupuje podľa platnej legislatívy (autorský zákon). Porušenie pravidiel vedeckej etiky, plagiátorské postupy a vypracovanie práce s pomocou iných osôb (napr. agentúry zhromažďujúce zdroje a dáta) je dôvodom na neodporučenie práce na obhajobu. Odovzdanie diplomovej práce Za odovzdanie záverečnej práce sa považuje jej nahratie do centrálneho registra záverečných prác (EZP). Študent je po jej nahratí povinný vytlačiť dvakrát licenčnú zmluvu, analytický list a protokol o kontrole originality (bez časti „Plain text dokumentu na kontrolu“). Dekan fakulty môže určiť, že študent musí odovzdať aj stanovený počet výtlačkov záverečných prác (papierový výtlačok alebo CD ROM). Tieto študent odovzdáva v termíne a na mieste určenom v harmonograme akademického roka PdF. Elektronická verzia záverečnej práce v EZP a vytlačené verzie musia byť totožné. V prípade rozdielov sa za rozhodujúcu považuje elektronická verzia v EZP. Očakávame, že naši študenti budú pri tlači a väzbe záverečnej práce voliť postupy šetrné k životnému prostrediu – odporúčame tlačiť na recyklovaný papier, text tlačiť obojstranne a používať šetrný režim tlače. Pri väzbe odporúčame zvoliť ekologickú strunovú väzbu a recyklovateľnú kartónovú obálku. Hodnotenie a obhajoba diplomovej práce Školiteľ klasifikuje záverečnú prácu školiteľským posudkom, ktorý zverejňuje v centrálnom registri záverečných prác najneskôr 5 pracovných dní pred obhajobou. Prácu hodnotí klasifikačnými stupňami A až FX. Záverečnú prácu posudzuje jeden oponent, ktorý vypracuje písomný posudok, s ktorým sa má študent právo oboznámiť najneskôr 5 pracovných dní pred obhajobou prostredníctvom centrálneho registra záverečných prác. Prácu hodnotí klasifikačnými stupňami A až FX. V prípade, že školiteľ aj oponent klasifikovali záverečnú prácu stupňom FX, práca nie je postúpená na obhajobu a študent ju musí prepracovať a znovu odovzdať v termíne stanovenom harmonogramom fakulty. Študent musí mať dostatočný časový priestor na to, aby sa oboznámil s posudkami a pripravil si svoju obhajobu (min. 5 pracovných dní). Svoje odpovede na otázky v posudkoch môže so školiteľom a/alebo oponentom vopred konzultovať. Termíny obhajob záverečných prác stanovuje dekan v súlade s harmonogramom akademického roka. Celková obhajoba záverečnej práce prebieha pred komisiou a trvá 40 minút. Obhajobu vedie predseda komisie pre obhajoby záverečných prác. Obhajoba záverečnej práce je verejná. Študent najskôr stručne predstaví svoju prácu členom komisie, ktorí ju nemali možnosť prečítať vopred (max. 7 – 10 min.). Sústredí sa najmä predstavenie cieľov práce, zdôvodnenie metodického postupu výskumu a predstavenie dosiahnutých výsledkov. Kvôli lepšiemu oboznámeniu sa s obsahom práce členmi komisie je vhodné, ak študent prinesie na obhajobu aspoň jeden výtlačok práce, aj keď to nie je výslovne požadované v harmonograme štúdia. Následne školiteľ a oponent predstavia svoje posudky (každý max. 5 minút) a položia študentovi otázky. Študent reaguje na posudky (10 min.). Obhajobu si môže študent pripraviť na papier alebo do prezentácie, príp. môže používať doplňujúce materiály (zdroje, výskumné nástroje a dáta). Následne predseda komisie otvorí diskusiu k obhajobe, ktorá trvá max. 10 min. Po diskusii predseda ukončí verejnú časť obhajoby. V neverejnej časti komisia hodnotí výkon študenta (kvalitu práce a obhajoby, vecnú správnosť, prezentačné zručnosti študenta a jeho schopnosť adekvátne reagovať v akademickej diskusii) podľa študijného poriadku PdF TU. Výsledok obhajoby ohodnotí komisia klasifikačnými stupňami A až FX. Priebeh záverečnej ústnej skúšky Okruhy téz na záverečnú ústnu skúšku zverejní katedra do 24. januára. Do 31. januára môžu študenti zasielať svoje pripomienky garantovi študijného programu. Po 1. februári už nie sú prípustné žiadne úpravy. Ústna skúška prebieha pred komisiou, je verejná a vedie ju predseda komisie. Študent si ťahá jednu otázku. Následne má cca. 10 min. na prípravu ústnej odpovede. Príprava na odpoveď musí byť písomná – na papieri označenom pečiatkou katedry. Túto písomnú prípravu študent po odpovedi odovzdá a je súčasťou protokolu o záverečnej skúške. Čas na odpoveď je limitovaný dĺžkou 15 minút. V miestnosti s komisiou sa vždy nachádzajú minimálne dvaja študenti – spravidla jeden odpovedá a druhý sa pripravuje na odpoveď. Členovia komisie môžu počas odpovede kedykoľvek položiť študentovi doplňujúce otázky z okruhu, ktorý si študent vybral. Hodnotenie študentov je neverejné. Komisia hodnotí výkon študenta (vecnú a terminologickú správnosť, prezentačné zručnosti, schopnosť formulovať názor, zdôvodniť ho a adekvátne reagovať v akademickej diskusii) podľa študijného poriadku PdF TU. Výsledok obhajoby ohodnotí komisia klasifikačnými stupňami A – FX. Výsledky sa oznamujú individuálne – každému študentovi jednotlivo.   Prajeme Vám bezproblémovú prípravu a úspešný priebeh štátnych skúšok 😊 čítať viac »

Tézy (okruhy otázok) na magisterské štátne záverečné skúšky v študijnom programe učiteľstvo anglického…Tézy (okruhy otázok) na magisterské štátne záverečné skúšky v študijnom programe učiteľstvo anglického jazyka a literatúry (v kombinácii) od akademického roka 2022/2023 English in the current Slovak National Curriculum. Objectives, recommended methods, target requirements for different levels of education. What changes do you expect in the future? The non‑native learner of English – age factor, motivation, attitudes, learning needs, learning styles. How to support learner’s autonomy in the English classroom? The benefits and risks of early start in learning FL, age characteristics and learning needs of young learners, stages in developing their FL communicative competence. Teaching English to learners with special educational needs. Based on good-practice results, introduce model teaching techniques and procedures. The position, roles, action zones, and development of English teachers in Slovakia. Native versus non‑native teachers of English. Contemporary research in various English teacher-related issues. Current trends in foreign language education: the post-method period (content-based instruction, task-based instruction, text-based instruction, competency-based instruction, etc.). Current trends in foreign language education: bilingual education, CLIL and CALL. Current trends in foreign language education: inductive teaching and experiential learning of English. Objectives, evaluation and problem issues. Based on good-practice results, introduce model teaching techniques and procedures. Managing the modern English classroom. Based on good-practice results, introduce model procedures (classroom design, classroom language, classroom rules, teacher – learner and learner – learner interaction, etc.). Teaching materials for contemporary English classrooms. Modern textbooks, additional teaching materials and technology. Authentic vs. adapted materials. Printed vs. digital materials. Evaluation, assessment, and testing learner’s knowledge of and proficiency in English. Objectives, teaching techniques. CEFR. The cross-section issues in the English language classroom. How to support development of learners’ global skills (critical thinking and evaluation skills), digital skills, and ecological awareness while teaching English? Texts of various stylistic quality in the English classroom. Formal versus informal English in the classroom and how to teach them. How to deal with dialects and slang? Teaching academic discourse in the secondary English classroom. Objectives, teaching techniques, problem issues, genres. A rhetorical style in the English classroom. Developing presentation skills in English both in the primary and secondary English classroom. Objectives, teaching techniques, problem issues, genres. Linguistic and stylistic analysis in the English classroom. Their aims, forms, benefits and risks. Propose a model activity for the secondary English classroom. Applied linguistics in the English classroom. How to integrate new research results into teaching? Introduce a possible topic (e.g. from pragmatic linguistics, sociolinguistics, psycholinguistics, computational linguistics) and propose a model procedure and justify your procedure. Literary texts in the English classroom. How to deal with artistic style and teach literary language in the secondary English classroom? How to teach literary analysis? Literary texts in the primary and secondary English classroom. Selecting genres and texts for extensive reading. Objectives, benefits, and risks of using literature. Recommended teaching techniques. Postcolonial literature and culture in the English classroom. How to teach and discuss the topic with secondary learners? Immigration and multicultural identity in Anglophone countries. How to teach and discuss the topic with secondary learners? Literature in the digital age – new approaches and genres in the English classroom. Based on good-practice results, introduce model procedure(s). English is a rich, complex language with a long history and complicated development. How to reflect on it in the English classroom? English etymology in the classroom. The expected future of English. Language in the digital age (e.g. the internet English) and the world of social media. How to reflect on it in the English classroom? Variants of English (in and outside the British Isles) and how to deal with them in the English classroom. Differences between written and spoken English. How to deal with them in the secondary English classroom. Introducing English vocabulary to non‑native learners. The extent, objectives, teaching techniques, materials. Types of dictionaries, their benefits and risks. Online translators in the English classroom. Introducing English pronunciation to non‑native learners. The extent, objectives, teaching techniques, materials. Typical pronunciation errors and how to deal with them in the classroom. Introducing English grammar to non‑native learners. The extent, objectives, teaching techniques, materials. Age factors in teaching grammar. Based on good-practice results, introduce model teaching techniques and procedures. Developing learner’s listening skills in English. Objectives, evaluation and problem issues. Based on good-practice results, introduce model teaching techniques and procedures. Developing learner’s speaking skills in English. Objectives, evaluation and problem issues. Based on good-practice results, introduce model teaching techniques and procedures. Developing learner’s reading skills in English. Objectives, evaluation and problem issues. Based on good-practice results, introduce model teaching techniques and procedures. Developing learner’s writing skills in English. Objectives, evaluation and problem issues. Based on good-practice results, introduce model teaching techniques and procedures. Recommended literature A Common European Framework of Reference. (2001). Cambridge : Cambridge University Press. Bérešová, J. (2006). Komunikatívne testovanie cudzích jazykov v súlade s požiadavkami Rady Európy. Trnava : Trnavská univerzita. Bérešová, J. (2008). Test vo výučbeanglického jazyka. Didaktika anglického jazyka. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum. Bérešová, J. (2013). English Language Teaching in Pre-service and In-service Teacher Training. Trnava : Trnavská univerzita. Bérešová, J. (2020). Current Trends in English Based on Its Origin and Development. Trnava : Trnava University. 173p. ISBN 978-80-568-0314-1. Bran, N. (2009). The Cambridge Introduction to Postmodern Fiction. CUP. ⟨https://doi.​org/​10.​1017/​CBO9780511816949 ⟩. Byram, M. & Hu, A. (2017). Routledge Encyclopedia of Language Teaching and Learning. Routledge. Childs, P. & Storry, M. (200). Encyclopedia of Contemporary British Culture.Routledge. Crystal, D. (2011). The Cambridge Encyclopedia of Language. Cambridge : Cambridge University Press. Crystal, D. (2018). The Cambridge Encyclopaedia of the English Language. Cambridge : Cambridge University Press. Ellis, R. (2015). The Study of Second Language Acquisition. 2nd ed. OUP. Gregg, R., McDonogh, G. W., Wong, C. H. (2014). Encyclopedia of Contemporary American Culture. Routledge. Head, D. (2002). The Cambridge Introduction to Modern British Fiction, 1950–2000. CUP. ⟨https://doi.​org/​10.​1017/​CBO9780511606199 ⟩. Hitková, P. (2010). Using stories to develop foreign language skills in primary classroom. In Challenges in Foreign Language Education.Bratislava : Z–F LINGUA, pp. 47–50. Hitková, P. (2010). Zvyšovaniemotivácie pomocou drámy na hodináchangličtiny. In Inovatívne a aktivujúce metódy vo výučbe 1. – 4. ročníka ZŠ. Bratislava : Raabe, pp. 1–12. Hitková, P. (2017). Improving Pupils’ Attitude towards English Language as a School Subject Using Storytelling and Authentic Books. In Scientia et eruditio, 1(3), 67–84. Larsen-Freeman, D. (2001). Techniques and Principles in Language. CUP. Lightbown, P. M. & Spada, N. (2006). How Languages are Learned. 3rd ed. OUP. Lindsay, C. & Knight, P. (2006). Learning and Teaching English : A Course for Teachers. London : The Open University. Lojová, G. – Straková, Z. (2012). Teoretické východiská vyučovania angličtiny v primárnom vzdelávaní. Bratislava : Univerzita Komenského. Menzlová, B., Pokrivčáková, S., Farkašová, E. & Gondová, D. (2020). CLIL in Slovakia. Bratislava : ŠPÚ. Kirkpatrick, A. (2012). World Englishes.Cambridge : Cambridge University Press. Stockwell, P. & Whiteley, S. (2014). The Cambridge Handbook of Stylistics. Cambridge : CUP. Neumann, B. & Rippl, G. (2017). Anglophone World Literatures : Introduction. In Anglia, 135(1), Dostupné na: ⟨https://doi.​org/​10.​1515/​ang-2017-0001 ⟩. Noijons, J., Bérešová, J., Breton, G., Szabó, G. (2011). Relating language examinations to the CEFR : Learning, teaching, assessment. Highlights from the Manual. Council of Europe Publishing. Olster, S. (2017). The Cambridge Introduction to Contemporary American Fiction. CUP. Padley, S. (2006). Key concepts in contemporary literature. Palgrave. The Norton Anthology of American Literature. Available at: ⟨http://wwnorton.​com/​college/​english/​naal8/​section/​volA/​studyplan.​aspx ⟩. Pokrivčák, A. (2012). Contemporary Anglophone Literature and the Problem of Critical Thinking. In Bilá, M. & Zákutná, Z. (eds.). Language, Literature and Culture in a Changing Transatlantic World II, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. Pokrivčák, A. (Ed.). (2021). Literature in Contemporary Education. Trnava : TU. Pokrivčáková, S. et al. (2014). CALL and Foreign Language Education. Nitra : UKF. Pokrivčáková, S. et al. (2015). CLIL in Foreign Language Education : e‑textbook for foreign language teachers. Nitra : UKF. Pokrivčáková, S. et al. (2015). Teaching Foreign Languages to Learners with Special Educational Needs. Nitra : UKF. Pokrivčáková, S. (2021). The professional self-image, needs, and expectations of non‑native speaking teachers of English in Slovakia. In Sepešiová, M. (Ed.). Research in non‑native speaking teachers of English in Slovakia (p. 11–34). Hradec Králové : Gaudeamus. Ray, S. & Schwarz, H. (eds.). (2016). The Encyclopedia of Postcolonial Studies. Dostupné na: ⟨https://doi.​org/​10.​1002/​9781119076506.​wbeps143 ⟩. Slattery, M. & Willis, J. (2014). English for Primary Teachers : A Handbook of Activities & Classroom Language. OUP. Willey Online Library (online). The Encyclopaedia of Applied Linguistics. Available on: ⟨https://onlinelibrary.​wiley.​com/​doi/​book/​10.​1002/​9781405198431 ⟩. čítať viac »

Linguistics Language as a basic means of human communication. Origin of languages. Language families…Linguistics Language as a basic means of human communication. Origin of languages. Language families. Types of languages. Language as a system. Study of languages = linguistics. Branches of linguistics: general & applied linguistic. Phonetics and phonology. The sub-branches thereof, and the subjects of study within each of these branches. The relationship of phonetics and phonology to other linguistic disciplines. English phonetics. Articulatory, acoustic and auditory phonetics. Segmental phonology. Phonemes and their classification. Suprasegmental phonology. Syllable, suprasegmental features. Aspects of connected speech. Verbs and their classifications (lexical, primary, modal, auxiliary). Morphological characteristics and forms of verbs (mood, voice, transitivity, etc.). Verbs in the English sentence – syntactical characteristics of verbs. Nouns, their morphological characteristics and classifications (determination, countability, gender, number). Nouns in the English sentence – syntactical characteristics of nouns. Morphological characteristics of adjectives. Their classification and formation, relations to other word classes. Gradation of adjectives. Adjectives in the English sentence – syntactical characteristics of adjectives. Morphological characteristics of adverbs. Their classification and formation, relations to other word classes. Gradation of adverbs. Adverbs in the English sentence – syntactical characteristics of adverbs (adverbials). English phrases and clauses. Their types, characteristics, structures and functions. Coordination and subordination in English syntax. Their characteristic features, classification and characteristics. Lexicology as a branch of linguistics and its relationships with other linguistic disciplines. Basic terminology related to lexicology (vocabulary, words, lexical units, lexemes). Two approaches to the study of language, the structure of English vocabulary (words and their associative fields, lexical fields, word families, word classes). Word structure (inflection, derivation, lexical morphemes, functional morphemes), the morphemic and word-formation structure of words; the morphemic analysis of words; word-formative units. The principal word-formation processes: compounding, derivation (types of derivation), and conversion, minor word-formation processes: shortening, (clipping, acronyms and initialisms), back-formation, blending, reduplications, coinage, semantic changes, etc.). Word meaning – the process of naming. Types of meaning: grammatical and lexical. Meaning with communicative values (conceptual meaning, associative meaning and thematic meaning). Relationships between lexical items: sense relations and the multiplicity of senses. The origins of the English lexicon (three main sources of the English lexicon, borrowings, loanwords, and assimilation). The English lexicon over time (the English lexicon and societal development, recent lexical changes). The stylistic classification of the English lexicon. Multi-word lexical items (three criteria which help distinguish holistic multiple-word items). Words in combination (collocations, colligations, and chunks). Multi-word verbs. Idioms and idiomatic multi-word expressions (proverbs, sayings, quotations, similes, binomials, trinomials. Anglophone Literatures & Cultures Literature as a verbal art. Literature and its study (theory of literature, literary history, literary criticism). Approaches to reading literary texts (criticisms). Language of literature (poetics). Sound, morphological, syntactical and lexical literary devices. Tropes and figures. Literary kinds and genres. Compositional differences between poetry, prose, and drama. Digital literature. World, national and comparative literature. Periods in history of British and American literatures. Beginnings of English and American Literatures and Cultures. British and American folklores (Beowulf, Native American oral genres). G. Chaucer and American Puritans. Culture of Renaissance and Elizabethan Literature (W. Shakespeare and his contemporaries). Literature of the Enlightenment in Britain: the rise of the novel (Defoe, Swift, Richardson, Fielding, Sterne), and the USA (B. Franklin, Th. Jefferson). Romanticism in English and American literatures (J. Austen, Brontë sisters, gothic novel, Lake poets; E. A. Poe, transcendentalists, N. Hawthorne, H. Melville, E. Dickinson, W. Whitman). The Victorian era. Realism in English and American literatures. (Ch. Dickens, G. Eliot, M. Twain, S. Crane). Naturalism in the USA (T. Dreiser, H. James). The Edwardian period. Edwardian Realists (Conrad, Hardy, Stevenson, Kipling, Wells, Forster). Modernism in English and American literatures (Lawrence, Joyce, Woolf, Mansfield; E. Pound, T. S. Eliot, W. C. Williams, W. Stevens, F. S. Fitzgerald, Beat Generation). Anglophone cultures at the beginning of the 20th century. Jazz Age, WWI and WWII and their reflection in British and American literatures (Lost Generation, E. Hemingway). Britain and the U.S.A. after WWII. Angry young men, ant-modernism, postmodern literature in the U.K. and the U.S.A. (V. Nabokov, P. Auster, J. Fowles, D. Lodge, and A. Carter, W. Golding, G. Orwell, A. Burgess, G. Greene, K. Amis, J. Braine, J. Osborne, A. Sillitoe). British and American drama (O. Wilde, G. B. Shaw, S. Beckett, H. Pinter, O’Neill, T. Williams). Minority Literatures and Cultures. Postcolonialism. Authors of Asian, African-American, Jewish and Native American heritage (N. Englander, T. Morrison, J. Díaz, N. S. Momaday, L. M. Silko, S. Alexie, J. Lahiri, H. Kureishi, S. Rushdie). Literature for children and young readers – definitions and characteristics. Genres of children’s folklore and their poetic characteristics (nursery rhymes, songs, myths, legends, folk tales, etc.). Beginnings of modern children’s literature. Moral writings and nonsense literature (E. Lear, L. Carroll). Genres and representatives of fantasy in children’s and juvenile literature (animal and toy fantasy, fantasy with extraordinary characters, high fantasy). Prosaic genres of literature for young readers and their representatives (adventure stories, animal stories, historic stories, stories with girl and boy protagonists, etc.). Methodology of Teaching English Language and Literature Theories of language and language learning. Approaches, methods, and techniques (key and alternative methods and approaches). The communicative approach (principles, basic assumptions of CLT, CLT) and the post-method period (content-based instruction, task-based instruction, text-based instruction, competency-based instruction, current trends in CLT). Learner Variables (Gardner’s Multiple Intelligences Model, learning styles, learner strategies – Oxford, Rubin, VAK/VACT, Kolb’s learning styles model, learner autonomy). Teacher’s roles, teacher’s action zones, teaching versus learning, teacher development, a teacher of English. A CEFR, a Manual, national documents (ISCED), the curriculum, the syllabus, a lesson plan, OECD key competence. Evaluation, assessment, and testing; statistical analyses for language assessment. Receptive skills (Listening, Reading) – teaching and testing. Selecting texts and tasks, types of tasks, direct meaning comprehension, inferred meaning comprehension, basic recommendations. Productive skills (Speaking, Writing) – teaching and testing. Speaking in class context: fluency, accuracy and appropriacy. Oral production and oral interaction. The goal of writing, the process of writing, the product of writing. Linguistic competence (grammar, vocabulary, the sound system, the writing system) – teaching and testing. Classroom management (classroom seating arrangements, teacher – learner and learner – learner interaction, error correction, homework). Teaching materials (course books, authentic material, using literature, newspapers, authentic videos, digital and online materials). Primary EFL learners – key characteristics, developmental specifics and needs, attitudes and motivation, learning strategies and styles (comparing to teenage learners) and how to diagnose them. Recommended EFL teaching methods for primary classrooms – their benefits and risks (TPR, Direct method, CALL, CLIL and others). Language learning in early childhood. Developmental stages. Language learning and language acquisition. First and second language acquisition. Childhood bilingualism. Teaching English to young learners with language disorders and delays. Learners with special educational needs. Recommended teaching strategies, procedures, and techniques. Literary texts in teaching EFL to young learners: objectives, principles, recommended teaching techniques. Storytelling. Picture books and graphic stories. EFL teacher as a researcher. Action research. čítať viac »

Schválená vedením PdF TU dňa 18. 5. 2020 s účinnosťou od akademického roka 2020/2021. Garantujúcim pracoviskom…Schválená vedením PdF TU dňa 18. 5. 2020 s účinnosťou od akademického roka 2020/2021. Garantujúcim pracoviskom pre rozširujúce štúdium (RŠ) na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave je pracovisko, ktoré garantuje študijný program prislúchajúceho zamerania, v ktorom sa rozširujúce štúdium realizuje. O študijných záležitostiach v RŠ rozhoduje dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Prijatie na štúdium Prijímacie konanie na RŠ sa uskutočňuje formou podania prihlášky bez prijímacej skúšky a zaplatením poplatku za štúdium v súlade s platnou legislatívou , ktorá upravuje organizáciu rozširujúceho štúdia. Termín podania prihlášky je do 31. 7. prislúchajúceho kalendárneho roka. O prijatí na štúdium rozhoduje dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave na základe predloženia dokladov o ukončenom vzdelaní, resp. o štúdiu na druhom stupni vysokej školy. V prípade nízkeho záujmu o štúdium si fakulta vyhradzuje právo v prislúchajúcom akademickom roku štúdium neotvoriť. Organizácia štúdia Rozširujúce štúdium sa organizuje v externej forme kombinovanou metódou (prezenčná a dištančná; obsah programu sa nachádza v prílohe 2). Harmonogram výučby sa vydáva pre každý semester a ročník osobitne. Účastníci sú s ním oboznámení najneskôr pri zápise do prislúchajúceho semestra. Výučba prebieha zvyčajne v sobotu. Štúdium začína zápisom do semestra, na ktorom sa musí uchádzač zúčastniť osobne. V deň zápisu do prislúchajúceho semestra musí mať uchádzač uhradený poplatok za semester, do ktorého sa zapisuje, čo preukáže potvrdením o zaplatení prislúchajúceho poplatku. Podmienkou pre zápis do druhého, tretieho a štvrtého semestra rozširujúceho štúdia je úspešné ukončenie všetkých predmetov v predchádzajúcom semestri. Uzatvorením semestra štúdia je akt kontroly splnenia študijných povinností za obdobie od posledného zápisu, ktorý vykonáva osoba poverená odborným garantom. Vo výnimočných prípadoch (najmä z dôvodu závažných zdravotných problémov) je možné požiadať dekana Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave písomnou formou o možnosť predĺženia skúškového obdobia daného semestra, najviac však o jeden semester. Požiadať o predĺženie skúškového obdobia je možné len pre 1., 2. a 3. semester štúdia. V prípade schválenia takejto žiadosti sa ňou účastník vzdelávania preukáže pri zápise do ďalšieho semestra, čím zdôvodní absentujúce hodnotenia. Prestup z rozširujúceho štúdia rovnakého alebo príbuzného zamerania z iných vysokých škôl môže povoliť dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave po predložení žiadosti a potvrdenia o absolvovaných skúškach a po splnení podmienok Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave môže zo závažných dôvodov, najmä zdravotných, povoliť iný termín ukončenia štúdia. Hodnotenie študijných výsledkov V rámci rozširujúceho štúdia sa neuplatňuje kreditový systém, výsledky študenta sa v každom predmete ohodnotia známkou. Každý semester je ukončený hodnotením predmetov podľa učebného plánu. Hodnotí sa práca počas semestra, prípadne písomná práca na záver semestra a výsledky skúšky, ak má predmet skúšku predpísanú. S podmienkami hodnotenia výsledkov štúdia v danom predmete oboznámi účastníkov na začiatku semestra vyučujúci. Skúšku v prípade neúspechu môže účastník opakovať v dvoch opravných termínoch. Povinnosti za jednotlivé semestre sú účastníci povinní splniť do vopred stanoveného termínu podľa harmonogramu štúdia pre daný semester. Ak študent aj v druhom opravnom termíne získa hodnotenie FX, neabsolvoval povinný predmet úspešne, má právo si ho ešte jeden raz znovu zapísať v ďalšom období štúdia na začiatku akademického roka. Ak študent v opakovanom zapísaní predmetu nebol na riadnom a ani na prvom opravnom termíne ohodnotený minimálne klasifikačným hodnotením E, je vylúčený zo štúdia. Klasifikačná stupnica: A výborne B veľmi dobre C dobre D uspokojivo E dostatočne FX nedostatočne Dekan Pedagogickej fakulty môže uznať hodnotenia študijných výsledkov z predchádzajúceho štúdia. Pedagogická prax Počas rozširujúceho štúdia absolvujú účastníci štúdia pedagogickú prax v rozsahu podľa učebného plánu. Účastníci si prax zabezpečujú sami v nimi zvolených inštitúciách adekvátnych pedagogickej spôsobilosti, ktorú absolvovaním štúdia získavajú. Ukončenie štúdia Spôsob ukončovania rozširujúceho štúdia je určený zákonom č. 138/2019, Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozširujúce štúdium sa ukončuje obhajobou záverečnej práce a úspešným vykonaním záverečných skúšok pred skúšobnou komisiou, ktorú schvaľuje dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej Univerzity v Trnave. Skúšobnú komisiu tvorí predseda a ďalší dvaja členovia. Predsedom skúšobnej komisie je odborník s vedecko-pedagogickým titulom docent alebo titulom profesor alebo umelecko-pedagogickým titulom docent alebo titulom profesor v oblasti, ktorej sa obsah kvalifikačného vzdelávania týka, a najmenej piatimi rokmi praxe v oblasti, ktorej sa kvalifikačné vzdelávanie týka; ak ide o vysokoškolského učiteľa, prax nahrádza vedecká činnosť alebo výskumná činnosť v prislúchajúcej oblasti. Členom skúšobnej komisie môže byť: odborný garant kvalifikačného vzdelávania a zamestnanec poskytovateľa s najmenej vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa v prislúchajúcej oblasti a najmenej piatimi rokmi praxe v oblasti, ktorej sa obsah kvalifikačného vzdelávania týka; ak ide o vysokoškolských učiteľov, prax nahrádza vedecká činnosť alebo výskumná činnosť v prislúchajúcej oblasti. Záverečná skúška sa koná v jeden deň spolu s obhajobou záverečnej práce. O ukončení rozširujúceho štúdia sa vyhotovuje protokol podpísaný predsedom skúšobnej komisie a ostatnými členmi skúšobnej komisie. Na základe protokolu o úspešnom vykonaní obhajoby záverečnej práce a úspešnom vykonaní záverečnej skúšky poskytovateľ vydá absolventovi kvalifikačného vzdelávania vysvedčenie o kvalifikačnom vzdelávaní. Špecifikácia záverečnej práce Študent v práci jednoznačne rieši pedagogický, didaktický alebo všeobecne výchovný problém a to v súlade s jeho odbornou profiláciu pre ktorú si dopĺňa pedagogické vzdelanie. Práca môže mať teoreticko-aplikačný alebo teoreticko-výskumný charakter. Prostredníctvom napísania a obhajoby práce študent preukazuje svoju spôsobilosť identifikovať pedagogický problém, navrhnúť a/alebo preskúmať možnosti jeho riešenia. Napísaním práce má študent, okrem iného, preukázať, že je spôsobilý korektne pracovať so základnými pedagogickými dokumentmi; pozná ako obsah predmetu, na ktorého vyučovanie získava kvalifikáciu, tak aj jeho didaktické aspekty. Zároveň vie pedagogicky premýšľať nad inováciami, vie objektívne hodnotiť pedagogickú kvalitu rôznych prístupov v rôznych pedagogických situáciách, vie plánovať vzdelávanie a nastaviť si nástroje hodnotenia. Tému záverečnej práce si študent volí v diskusii s pedagógom v špecializovanej vzdelávacej oblasti (školiteľ práce), ktorý ho taktiež vedie v predmetoch zameraných na inovácie a výskum vo vzdelávacej oblasti, pre ktorú si účastník štúdia dopĺňa pedagogickú spôsobilosť. Tému si účastník vzdelávania volí začiatkom 3. semestra štúdia. Rozsah písomnej záverečnej práce na ukončenie programu rozširujúceho štúdia (ďalej len „ZP RŠ“) je 35 až 50 strán. Ide o normostrany s 1 800 znakmi vrátane medzier. Pri formálnej úprave textu študent postupuje podľa odporúčaní pre písanie záverečných prác vysokoškolského štúdia. Účastníci vzdelávania odovzdávajú jeden vytlačený exemplár práce s vloženým CD a protokolom originality s licenčnou zmluvou z EZP, na ktorom sa nachádza elektronická verzia záverečnej práce v PDF formáte (zvyčajne ku koncu mája v druhom roku štúdia, presný termín je špecifikovaný harmonogramom štúdia pre daný akademický rok). Nevyžaduje sa tvrdá väzba práce, avšak práca musí byť zviazaná tak, aby z nej jednotlivé strany pri manipulácii nemohli vypadnúť. CD musí byť taktiež k práci priložené spôsobom, že sa pri manipulácii s prácou nemôže stratiť. Školiteľ vypracuje posudok, v ktorom hodnotí prístup študenta k riešeniu stanovenej problematiky a tiež výslednú prácu. Posudok je určený predovšetkým komisii, ktorá bude posudzovať obhajobu práce. Školiteľ poskytne posudok účastníkovi vzdelávania na požiadanie, najneskôr 7 dní pred záverečnými skúškami. Súčasťou posudku školiteľa je aj klasifikačné hodnotenie práce. Špecifikácia realizácie obhajoby záverečnej práce a záverečných skúšok Obhajoba záverečnej práce sa uskutočňuje v deň konania záverečnej skúšky ako jej prvá časť. Po tom, čo autor prácu stručne predstaví (cca 5 – 7 minút) a školiteľ práce zhrnie svoje hodnotenie (prípadne iný člen komisie na základe posudku školiteľa), nasleduje diskusia. Výsledná klasifikácia práce vychádza z hodnotenia uvedeného v posudku školiteľa práce a zohľadňuje hodnotenie komisie vzhľadom na výkon študenta pri obhajobe práce. V prípade neodporučenia záverečnej práce na obhajobu (hodnotenie FX školiteľom) účastník vzdelávania prácu prepracúva a opätovne môže obhajovať až v nasledujúcom akademickom roku. Účastník vzdelávania na základe rozhodnutia školiteľa práce záverečnú prácu buď upraví alebo odovzdá prácu na inú tému (môže to byť aj u iného školiteľa práce, pokiaľ ten s tým súhlasí). V prípade neodporučenia záverečnej práce na obhajobu (hodnotenie FX školiteľom) účastník vzdelávania nemôže absolvovať ani záverečné skúšky. Podmienkou pre pripustenie k záverečným skúškam je záverečná práca odovzdaná v termíne podľa harmonogramu štúdia pre daný akademický rok, pričom práca musí byť hodnotená klasifikačným stupňom A – E. V prípade neobhájenia práce (hodnotenie FX komisiou), je možné opätovne predložiť záverečnú prácu až v nasledujúcom akademickom roku. V tomto prípade je možné obhajovať rovnakú prácu alebo prepracovanú prácu. Ak účastník vzdelávania prácu prepracúva, opätovne ju odovzdá k určenému termínu podľa aktuálneho harmonogramu štúdia. V prípade neúspešného absolvovania záverečnej skúšky môže účastník vzdelávania absolvovať opätovne skúšku v nasledujúcom akademickom roku. Opakovanie záverečnej skúšky alebo obhajoby záverečnej práce sa koná o rok, pričom účastník hradí poplatok len za jeden semester štúdia (v ktorom sa záverečná skúška realizuje). Financovanie štúdia Zabezpečenie RŠ je súčasťou nedotovanej vzdelávacej činnosti univerzity a náklady hradia účastníci štúdia. Poplatok za jeden semester štúdia a poplatok za podanie prihlášky určuje každoročne dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.   doc. Ing. Viera Peterková, PhD. dekanka PdF TU v Trnave V prípade otázok súvisiacich s rozširujúcim štúdiom kontaktujte doc. Danu Masarykovú, PhD. Príloha 1: Prihláška na rozširujúce štúdium – vzor Prihláška na rozširujúce štúdium Prihláška na rozširujúce štúdium Príloha 2: Program vzdelávania RŠ v študijnom programe anglický jazyk a literatúra Obsah programu názov odbornej témy počet hodín spolu z toho e‑learning odporučený rok štúdia spôsob ukončenia rok semester úvod do štúdia anglického jazyka 4 4 1 z S úvod do štúdia anglofónnych literatúr 8 6 1 z S súčasný anglický jazyk I 16 10 1 z S komunikačné jazykové zručnosti I 16 0 1 z PH teória a prax vyučovania anglického jazyka I 24 0 1 z S súčasný anglický jazyk II 24 12 1 l S teória a prax vyučovania anglického jazyka II 16 0 1 l S anglofónne literatúry a kultúry I 8 4 1 l S spolu za 1. ročník 124 36 didaktický seminár 8 4 2 z PH súčasný anglický jazyk III 8 0 2 z S súčasné anglofónne literatúry a kultúry 16 8 2 z S anglofónne literatúry a kultúry II (anglická literatúra) 4 0 2 z S anglofónne literatúry pre deti a mládež 8 4 2 z S pedagogická prax (výstupová) 10   2 l PH súčasný anglický jazyk IV (lexikológia AJ) 16 4 2 l S anglofónne literatúry a kultúry III (americká literatúra) 4 0 2 l S konzultácie k záverečnej práci 10   2 l A záverečná práca s obhajobou     2 l S záverečná skúška     2 l S spolu za 2. ročník 76 52 spolu za celé štúdium 200 88 čítať viac »

Výstupová prax v rozširujúcom štúdiu Cieľom praxe je rozvinúť zručnosti potrebné na vedenie vyučovacieho…Výstupová prax v rozširujúcom štúdiu Cieľom praxe je rozvinúť zručnosti potrebné na vedenie vyučovacieho procesu, jeho reflexiu a plánovanie vyučovacích jednotiek na predmete anglický jazyk. Počas realizácie výstupovej praxe frekventanti vyučujú predmet anglický jazyk na vybranej vzdelávacej inštitúcii (spravidla zaradenej do siete škôl) minimálne v rozsahu 10 vyučovacích hodín. Účasť na praktických aktivitách v škole spolu s písomným výstupom je podmienkou udelenia záverečného hodnotenia študenta. Písomné výstupy sú súčasťou portfólia pedagogických výkonov ako súčasti štátnej záverečnej skúšky. Výstupovú prax frekventanta koordinuje prislúchajúci metodik praxe. Výstupovú prax môže frekventant realizovať počas celého trvania rozširujúceho štúdia. Cvičných učiteľov na školách si frekventanti zabezpečujú sami. Vyhodnotenie výstupovej praxe realizuje prislúchajúci katedrový metodik praxe na základe zhodnotenia písomnej dokumentácie a hodnotenia cvičných učiteľov.   Formát písomného výstupu z VP (RŠ) Uznanie praxe Časť pedagogickej praxe môže byť uznaná tým študentom v dennej a externej forme štúdia, ktorí preukážu, že v období posledných päť rokov vykonávali alebo vykonávajú pedagogickú činnosť na ZŠ a SŠ zaradenej v sieti škôl alebo na vysokej škole (napr. pomocné pedagogické sily). Uznanie praxe sa posudzuje individuálne a záverečné hodnotenie udelí prislúchajúci metodik praxe. Pedagogická prax môže byť úplne uznaná tým externým študentom a frekventantom rozširujúceho štúdia, ktorí učili alebo učia anglický jazyk najmenej tri roky na základnej alebo strednej škole, v počte najmenej šesť hodín týždenne. Potvrdenie musí vystaviť a podpísať riaditeľ školy, na ktorej prislúchajúci študent pracuje. Uznanie praxe sa posudzuje individuálne a záverečné hodnotenie udelí prislúchajúci metodik praxe. čítať viac »

Východiskový študijný program: anglický jazyk a literatúra Študijný odbor: učiteľstvo… Východiskový študijný program: anglický jazyk a literatúra Študijný odbor: učiteľstvo a pedagogické vedy Forma štúdia: externá Rozsah programu a dĺžka trvania: 4 semestre/2 roky s dotáciou 300 vyučovacích hodín. Garantujúce pracovisko: Katedra anglického jazyka a literatúry Pedagogická fakulta Trnavská univerzita v Trnave Priemyselná 4 918 43  Trnava Osoba zodpovedná za študijný program (garant): prof. PaedDr. Silvia Pokrivčáková, PhD. Koordinátor rozširujúceho štúdia doc. Dana Masaryková, PhD. Cieľ Cieľom rozširujúceho štúdia je rozšíriť si už existujúcu pedagogickú kvalifikáciu (pre MŠ, 1. alebo 2. stupeň vzdelávania) o pedagogickú spôsobilosť vyučovať anglický jazyk a literatúru. Profil absolventa Absolvent si rozširuje kvalifikačný predpoklad v rámci dosiahnutého stupňa vzdelania na vyučovanie anglického jazyka a literatúry ako ďalšieho aprobačného predmetu. Oprávnení uchádzači Na rozširujúce štúdium – anglický jazyk a literatúra podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je možné prijať: absolventa druhého stupňa vysokoškolského štúdia študijného programu zameraného na učiteľstvo anglického jazyka a literatúry (ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 7 alebo si ho doplnil podľa § 8 ods. 1.), absolventa druhého stupňa vysokoškolského štúdia študijného programu zameraného na učiteľstvo pre primárne vzdelávanie (ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 7 alebo si ho doplnil podľa § 8 ods. 1.), absolventa druhého stupňa vysokoškolského štúdia študijného programu zameraného na učiteľstvo pre materské školy (ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 7 alebo si ho doplnil podľa § 8 ods. 1.). Prijímacie konanie na RŠ sa uskutočňuje formou podania prihlášky bez prijímacej skúšky a zaplatením poplatku za štúdium a to vzhľadom na platnú legislatívu, ktorá upravuje organizáciu rozširujúceho štúdia. Metóda štúdia Výučba je organizovaná kombinovanou metódou, ktorá spája vyučovanie a konzultácie prezenčnou formou (sústredenia dvakrát za semester), online výučbu a konzultácie (v MS Teams) a individuálne samoštúdium (v Moodle). Kontaktná výučba v každom semestri je sústredená do dvoch sobôt (vždy na začiatku a konci semestra). Zvyšná výučba je organizovaná online (cez MS Teams). Štvrtinu výučby predstavuje riadené samoštúdium a riešenie praktických zadaní v Moodle. Odporúčaný študijný plán Do akademického roka 2021/2022 Od akademického roka 2022/23 Názov odbornej témy Počet hodín spolu Z toho e‑learning Odporučený rok štúdia Spôsob ukončenia Rok Semester Úvod do štúdia anglického jazyka 4 4 1 Z S Úvod do štúdia anglofónnych literatúr 8 6 1 Z S Súčasný anglický jazyk I 16 10 1 Z S Komunikačné jazykové zručnosti I 16 0 1 Z PH Teória a prax vyučovania anglického jazyka I 24 0 1 Z S Súčasný anglický jazyk II 24 12 1 L S Teória a prax vyučovania anglického jazyka II 16 0 1 L S Anglofónne literatúry a kultúry I 8 4 1 L S Spolu za 1. ročník 124 36       Didaktický seminár 8 4 2 Z PH Súčasný anglický jazyk III 8 0 2 Z S Súčasné anglofónne literatúry a kultúry 16 8 2 Z S Anglofónne literatúry a kultúry II (anglická literatúra) 4 0 2 Z S Anglofónne literatúry pre deti a mládež 8 4 2 Z S Pedagogická prax (výstupová) 10   2 L PH Súčasný anglický jazyk IV (lexikológia AJ) 16 4 2 L S Anglofónne literatúry a kultúry III (americká literatúra) 4 0 2 L S Konzultácie k záverečnej práci 10   2 L A Záverečná práca s obhajobou     2 L S Záverečná skúška     2 L S Spolu za 2. ročník 76 52       Spolu za celé štúdium 200 88       Názov odbornej témy Počet hodín spolu Z toho e‑learning Odporučený rok štúdia Spôsob ukončenia Rok Semester Základy lingvistiky 4 4 1 Z S Základy literárnych štúdií 8 6 1 Z S Fonetika a fonológia AJ 16 10 1 Z S Komunikačné jazykové zručnosti I 16 0 1 Z PH Teória a prax vyučovania angl. jazyka I 24 0 1 Z S Morfológia AJ 24 12 1 L S Teória a prax vyučovania angl. jazyka II 16 0 1 L S Základy štúdia anglofónnych kultúr 8 4 1 L S Spolu za 1. ročník 124 36 Bilingválne vzdelávanie a CLIL 8 4 2 Z PH Syntax AJ 8 0 2 Z S Súčasné anglofónne literatúry 16 8 2 Z S Osvojovanie cudzích jazykov v ranom detstve 4 0 2 Z S Anglofónne literatúry pre deti a mládež 8 4 2 Z S Pedagogická prax (výstupová) 10   2 L PH Lexikológia AJ 16 4 2 L S Vyučovanie AJ u žiakov so špec. potrebami 4 0 2 L S Konzultácie k záverečnej práci 10   2 L A Záverečná práca s obhajobou     2 L S Záverečná skúška     2 L S Spolu za 2. ročník 76 52 Spolu za celé štúdium 200 88 Prosím, zvoľte obdobie odporúčaného študijného plánu.   Spôsob ukončenia štúdia Záverečná skúška pozostáva z obhajoby záverečnej práce a z ústnej skúšky z didaktiky anglického jazyka a literatúry. Metodické pokyny na písanie a obhajobu záverečnej práce Tézy na záverečnú skúšku 2022/2023 Podmienkou účasti na záverečných skúškach je úspešné absolvovanie všetkých predpísaných študijných povinností študijného programu. Finančné, materiálne, technické a informačné zabezpečenie Bližšie informácie o ponuke a podmienkach štúdia Študijné oddelenie PdF TU: Mgr. Pavlína Šantavá +421 33 5939 570 Poplatok za prijímacie konanie: 35 €* Poplatok za jeden semester štúdia: 225 €* * poplatok je aktualizovaný každý akademický rok Poplatok za štúdium je potrebné uhradiť vždy pred začatím prislúchajúceho semestra. Potvrdenie o úhrade poplatku za prvý semester štúdia je jedným z povinných dokladov potrebných pri zápise študenta do prvého ročníka štúdia predmetného vzdelávacieho programu. Na otvorenie štúdia je potrebný minimálny počet 12 účastníkov. Spôsob platby – poplatok za semester Prevodným príkazom alebo poštovou poukážkou typu U. Banka: štátna pokladnica Variabilný symbol: 0219999 IBAN: SK36 8180 0000 0070 0006 5543 SWIFT kód/BIC: SPSRSKBA Podanie prihlášky Adresa: Pedagogická fakulta TU Priemyselná 4, P. O. Box 9 918 43  Trnava Termín podania prihlášky: do 31. júla kalendárneho roka Poplatok za papierovú prihlášku: 35 € Prevodným príkazom alebo poštovou poukážkou typu U. Banka: štátna pokladnica IBAN: SK 36 8180 0000 0070 0006 5543 Variabilný symbol: 0219999 Špecifický symbol: 20002 Doplňujúci údaj: priezvisko a meno Súčasťou prihlášky sú: životopis, úradne overená kópia diplomu o absolvovaní vysokoškolského štúdia za 2. stupeň a vysvedčenia o štátnej skúške, vysvedčenie o doplňujúcom pedagogickom štúdiu, absolvent zahraničnej vysokej školy priloží kópie nostrifikovaných dokladov o vysokoškolskom vzdelaní v zahraničí a nostrifikačnú doložku, potvrdenie o zaplatení poplatku za prijímacie konanie. Prihláška na štúdium, (PDF verzia) Kontakt na koordinátora rozširujúceho štúdia V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte koordinátora rozširujúceho štúdia: doc. Dana Masaryková, PhD. Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave čítať viac »