Dátum: 15. 12. 2014, pred viacerými rokmi, dátum zverejnenia tohto článku bol určený podľa dátumu úpravy fotografie.
Praxi som vždy dával väčší význam ako teórii, činom skôr ako slovám. I keď som nevedel, čím chcem byť (predpoklad bol programátorský smer – viac peňazí za menej práce), predsa som od svojich 15 rokov získaval prax s vedením skupín detí, prípravou a realizáciou pravidelných stretnutí, výletov, táborov v organizáciách Slovenského skautingu a DOMKY.
Počas strednej školy som sa rozhodol študovať pedagogiku (človek aj tak nerobí to, čo vyštuduje, tak nech je štúdium aspoň jednoduchšie). Hľadal som odbor skôr animačnejší – žiadne školstvo, žiadne riešenie problémov v rodinách, ani nič podobné – jednoducho len decká, animátori a terén. Hlava vtedy pracovala veľmi dobre, tak prečo neskúsiť vyštudovať. Počas bakalárskeho štúdia som sa dostal do CK SORIKO, kde som najskôr robil animátora skupiny, neskôr som postúpil na rolu technika, DJa, fotografa a chlapca pre všetko. Tým sa to nekončilo, po troch rokoch som dostal svoj prvý turnus ako vedúci animátorov (asi som sa osvedčil). Momentálne spolupracujem so šéfom na obsadzovaní turnusov, tvorení programu a celej realizácii turnusov škôl v prírode a tábora (je mojou každoročnou srdcovkou, vediem program a rozprávam sa so sebou cez mikrofón – vediem program).
Po úspešnom ukončení bakalárskeho štúdia (štátnice sa podarilo zvládnuť na 1. pokus) som sa, kvôli mojej chuti byť v teréne a nechuti tráviť veľa času nad skriptami, nedostal na Mgr. štúdium. Vyskúšal som si počas roka pomoc v práci pri stavbe krovov, výmene plastových okien, prerábania bytových jadier a rozvoj iných chlapských zručností. Záver sezóny patril vedeniu turnusov školy v prírode v CK SORIKO (7 turnusov – cca 740 detí). Podal som si prihlášku a dostal som sa na denné štúdium. V tom čase mi však prišla pracovná ponuka zo Školy pre mimoriadne nadané deti z Bratislavy a tak som zmenil denné štúdium na externé a popri štúdiu pracoval ako vychovávateľ v SKD. Vysokú školu som úspešne ukončil a tým sa aj „odpískal“ koniec mojej vychovávateľskej kariéry.
Leto po štátniciach som opäť trávil v rôznych táboroch a počas turnusu s Občianskym združením BENI klub sa mi naskytla momentálna pracovná príležitosť. Organizujeme športové tréningy, kurzy konverzačnej angličtiny, skupinovej výučby flauty, sústredenia, kurzy inline korčuľovania, plávania, boulderingu, letné denné a pobytové tábory a iné. V BENI klube som športovým manažérom – moja úloha je kancelársko‑terénna – komunikácia s vedením škôl, riadenie trénerov (študentov vyšších ročníkov alebo absolventov FTVS v BA), testovanie detí v skupinách, náborovanie, trénovanie v skupinách, riešenie všetkých situácií, ktoré sprevádza náš proces. Popri práci mám aj skúsenosť v práci s „veľkými deťmi“ (študentmi Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave). Som členom tímu Dr. Martina Brestovanského pri praktickej časti výučby predmetu Pedagogika voľného času 2, v rámci čoho sa usilujem podať čo najlepší výkon pri tvorbe lanových dráh, hraní libreta a vedení skupiny študentov.
Mám rád akčných ľudí, ktorí majú chuť pracovať s deťmi a mládežou a preto ak čítaš tento text a zaujalo ťa niečo z toho, čo robím, napíš na a nájdeme pre teba niečo, kde môžeš získať prax (žiaľ na SPV tej praxe veľa nie je – verme tomu, že je to dočasný stav).