Dátum: 20. 11. 2013, pred viacerými rokmi, dátum zverejnenia tohto článku bol určený podľa dátumov zverejnenia susediacich článkov.
Patrím k tým šťastným absolventom, ktorí si našli prácu vo svojom odbore a hneď po ukončení štúdia… Slovo „hneď“ myslím doslova :‑), keďže už po štátniciach som veľkou zhodou náhod mala možnosť tri júnové týždne zastupovať vychovávateľku v školskom klube detí na základnej škole v obci, v ktorej bývam. Počas zastupovania som netrpezlivo očakávala odpovede na moje rozposlané žiadosti o zamestnanie. Uchádzala som sa o pozíciu vychovávateľky takmer na všetkých trnavských základných školách a v niektorých okolitých obciach. Odozva zo škôl nebola žiadna, resp. v troch prípadoch s odpoveďou „nemáme voľné pracovné miesto“. Jedného pekného júnového dňa som sa však nakoniec dočkala aj pozitívnej spätnej väzby. Bola som pozvaná na pohovor, ktorý dopadol úspešne a podpísali so mnou pracovnú zmluvu.
V septembri 2011 som teda začala pracovať ako vychovávateľka v školskom klube detí na Základnej škole Vančurova v Trnave. Pracovný pomer mi v júni predĺžili a momentálne zastupujem vychovávateľku na materskej dovolenke.
Môžem povedať, že moja práca ma veľmi baví a napĺňa. Aj keď začiatky boli ťažké (predsa len, teória v škole a prax v reálnom živote sa miestami značne odlišujú…), teraz som spokojná. Každé detské objatie, ktoré v práci cítim, či detská radosť, ktorú vidím, ma len utvrdzujú v tom, že povolanie (či poslanie) vychovávateľky je presne to, čo túžim robiť… :‑)