PaedDr. Henrieta Pocklanová

Pozdravujem všetkých, ktorí navštívili stránky najlepšej pedagogickej fakulty na Slovensku. Dostala som možnosť napísať pár slov o mojej ceste sociálnej pedagogičky.

V roku 2016 som úspešne ukončila štúdium sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva u nás na Trnavskej univerzite v Trnave. Štúdium pre mňa predstavovalo nielen obohacujúce obdobie osobnostného a profesionálneho rastu, ale aj mimoriadne cennú skúsenosť. Na jednej strane som sa už nesmierne tešila na aplikovanie všetkých vedomostí, zručností a skúseností v praxi. Na strane druhej mi bolo jasné, že mi akademické prostredie bude chýbať. Predovšetkým ten kreatívny a inšpiratívny priestor, ktorý škola poskytovala.

Už počas stredoškolského štúdia som sa rozhodla venovať sa pedagogike, pričom som zvažovala dve profesijné cesty – prácu učiteľky v materskej škole alebo pozíciu sociálnej pedagogičky. Obidve profesionálne dráhy mali „niečo do seba.“ Moje prvé zamestnanie bolo práve v materskej škole. Zamestnať sa ako sociálny pedagóg bolo nesmierne náročné. Po týchto pracovných pozíciách nebol takmer žiaden dopyt.

Po troch rokoch sa situácia začala zlepšovať a dostala som ponuku zamestnať sa na pozícii sociálneho pedagóga. Rozhodla som sa využiť túto príležitosť a od roku 2019 pracujem na pozícii odborného zamestnanca – sociálny pedagóg v základnej škole. Začiatky mojej kariéry neboli jednoduché, keďže rola sociálneho pedagóga bola v tom čase, a často aj dnes, zamieňaná s pozíciou pedagogického asistenta. Dovolím si tvrdiť, že úspešné uplatnenie sociálneho pedagóga vyžaduje nielen odbornosť, ale aj húževnatosť a určité osobnostné predpoklady.

Sociálna pedagogika sa postupne dostáva do popredia, preto je dôležité, aby sa jej význam adekvátne prezentoval. Potreba školských podporných tímov, vrátane úlohy sociálnych pedagógov, je nespochybniteľná. Teší ma, že počet sociálnych pedagógov neustále narastá a spoločnosť si začína uvedomovať ich prínos. Sama som dôkazom, že je to možné. Začínala som od nuly s perom v ruke a postupne som vytvorila všetky potrebné dokumenty pre svoju prácu. Dnes sa snažím sieťovať odborníkov v oblasti sociálnej pedagogiky v mojom okolí a vymieňať si cenné skúsenosti s cieľom podporiť rozvoj sociálnej pedagogiky v našom regióne. Je to náročná práca, avšak je nevyhnutné, aby sme najskôr zvládli základné kroky, aby sme mohli dosiahnuť vyššie ciele.

Momentálne zastávam viacero pozícií nielen ako sociálna pedagogička, ale aj ako výchovná poradkyňa, kariérová poradkyňa, koordinátorka prevencie drogových závislostí, koordinátorka žiackeho parlamentu a koordinátorka školského podporného tímu. Je to veľa práce a náročná úloha, ale vždy mám na pamäti žiaka. Usilujem sa byť nápomocná v každej životnej situácii. S mojimi žiakmi sme prekročili stereotyp formálneho oslovovania a vybudovali si vzťahy založené na dôvere, porozumení a rešpekte. Spoločne vytvárame úžasné projekty a dosahujeme vynikajúce výsledky. Keď žiaci odchádzajú z našej školy po úspešnom ukončení deviateho ročníka, som presvedčená, že sme im poskytli pevný základ, ktorý im umožní efektívne čeliť rôznym životným situáciám. Naším cieľom je vybaviť žiakov komplexnými vedomosťami, praktickými zručnosťami a hodnotami, ktoré im umožnia nielen úspešne sa orientovať v budúcnosti, ale aj podporia ich osobnostný a profesijný rast.

Na záver by som chcela vyjadriť vďaku za príležitosť, ktorú som získala v pozícii sociálneho pedagóga. Mojej alma mater za kvalitnú odbornú prípravu, môjmu zamestnávateľovi za príležitosť realizovať moje odborné ambície a mojej rodine za podporu a pochopenie, keďže práca sociálneho pedagóga je celoživotným záväzkom a nepozná „gombík na vypnutie.“ Som presvedčená, že pedagogická fakulta bude aj naďalej priťahovať talentovaných uchádzačov a študentov, ktorí budú s hrdosťou reprezentovať a šíriť dobré meno sociálnej pedagogiky na globálnej úrovni. Dúfam, že vízia sociálnej pedagogiky bude naplnená tak, ako si zaslúži, čím prispeje k pozitívnym zmenám v spoločnosti a podporí rozvoj jednotlivcov vo všetkých aspektoch ich života.