Dátum: 22. 10. 2020, pred štyrmi rokmi

Akademický senát Pedago­gickej fakulty Trnavskej uni­verzity…

 

Akademický senát Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave víta dokument zameraný na diskusiu o smerovaní vzdelávania a vedy a výskumu v SR. Stotožňujeme sa s potrebou definovať nedostatky aktuálneho stavu a priority na zlepšenie, čo je základný predpoklad na zmeny v prospech spoločnosti. Nazdávame sa však, že niektoré časti tohto dokumentu sú nedostatočné a nejasné alebo priamo v rozpore s naším názorom.

K časti 4. Vzdelávanie, podkapitola 9. Reforma financovania a riadenia vysokých škôl:

  1. Zásadne nesúhlasíme so zámerom obmedziť právomoci akademických senátov (vyjadrené vetou v uvedenom dokumente: „Rola akademického senátu vo vzťahu ku rektorovi bude viac konzultačná“). Tieto orgány tvoria súčasť tradičných akademických slobôd univerzít a je nepochopiteľné, že sa snahy o obmedzenie ich právomocí objavujú opakovane v rôznych dokumentoch. Požadujeme zachovanie aktuálne platného stavu.
  2. Zásadne nesúhlasíme s navrhovanou zmenou úloh správnej rady univerzity, ktorá bude „vyhlasovať výberové konania“ na rektora alebo dekana. Sme presvedčení o tom, že akademickí pracovníci sú schopní zvoliť si do akademického senátu zástupcov, ktorí sú schopní zvoliť kompetentného rektora alebo dekana, ktorý bude pracovať v najlepšom záujme univerzity/fakulty. Preto nesúhlasíme so zavádzaním inštitútu akéhosi „profesionálneho rektora“ alebo „profesionálneho dekana“: predkladaný dokument tiež evokuje zámer obmedziť právomoci dekana ako najvyššieho predstaviteľa fakulty i zámer obmedziť samosprávu fakúlt, čo je neakceptovateľné.
  3. Zásadne nesúhlasíme s plošným zámerom zvýšiť počet zahraničných doktorandov na 20 %, zahraničných študentov na 15 % a zahraničných učiteľov na 15 %. V predloženom materiáli nie je uvedené, prečo by zahraničné občianstvo malo byť predpokladom pre pozitívnu diskrimináciu pri štúdiu či práci (často isto aj na úkor domácich študentov a pracovníkov). Nie je tiež jasné, ako bude štúdium zahraničných študentov financované, ak musí prebiehať v anglickom jazyku (a preto napr. študentov z Ukrajiny nemožno považovať za zahraničných, ak študujú v slovenskom jazyku). Internacionalizácia štúdia a výučby sa deje i v súčasnosti, avšak pre mnohé odbory je úplne neaplikovateľná s exaktným percentuálne vyjadreným pomerom. V prípade našej fakulty si nevieme predstaviť motiváciu zahraničných študentov prísť študovať napríklad učiteľstvo nastavené na podmienky vzdelávacieho systému v SR. Rovnakú výhradu možno aplikovať na odbory právneho, teologického a iného štúdia. Preto je potrebné definovať stupne a ciele týchto navrhovaných zámerov.
  4. Rozumieme zámeru sprístupniť funkčné miesta docentov a profesorov odborníkom z praxe, zároveň však daný dokument neobsahuje predstavu, ako tento stav dosiahnuť. Je neakceptovateľné, aby boli domáci docenti a profesori plniaci kritériá SAAVŠ diskvalifikovaní na úkor odborníkov z praxe alebo na úkor zahraničných pracovníkov kvôli dodržaniu percentuálnemu podielu zo všetkých pracovníkov (vyjadrené vetou o internacionalizácii škôl a otváraní perspektívnych programov a požiadavkou na 15 % zahraničných akademikov), ak predkladaný materiál neobsahuje ani náznak požiadaviek, ktoré sa budú od odborníkov z praxe vyžadovať.
  5. Nerozumieme zámeru „diverzifikácie škôl na univerzitné a profesijné,“ ktorý je v predkladanom materiáli spomenutý bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ak sa za touto formuláciou skrýva snaha o rozdelenie univerzít na „lepšie“ a viac financované a naopak „horšie“ a menej financované (pravdepodobne aj v spojitosti s Mgr./Ing. a PhD. štúdiom a procedúrami HVK), potom zásadne nesúhlasíme s takouto klasifikáciou univerzít bez jasných pravidiel a všeobecnej zhody v akademickej sfére. Zásadne tiež nesúhlasíme s umelým tlačením do rozvoja „bakalárskych programov nepokračujúcich na 2. stupni VŠ,“ ak na uplatnenie takýchto absolventov neexistujú právne podmienky (napr. absolvent Bc. štúdia nemôže byť učiteľom) a ak jediným cieľom je pravdepodobne zníženie dotácie danej vysokej školy.
  6. Nerozumieme cieľu „výkonnostných zmlúv“ a máme za to, že vysoké školy aj v súčasnosti vychovávajú absolventov s dôrazom na kvalitu. Ak to tak nie je v prípade niektorých VŠ, potom má štát aj teraz možnosti, ako takúto školu sankcionovať. Rozumieme však potrebe znížiť počet študijných programov s ohľadom na počet študentov, pritom však musí byť braný aj ohľad na kvalitu danej vysokej školy či posudzovaného odboru na nej. V súvislosti s týmto faktom poznamenávame, že naša fakulta bola opakovane hodnotená ako najlepšia pedagogická fakulta agentúrou ARRA (podobne aj iné fakulty Trnavskej univerzity v Trnave) a zánik činnosti tejto agentúry považujeme za chybný a pravdepodobne účelový krok.
  7. Chápeme cieľ umiestnenia troch vysokých škôl v top 500 v medzinárodných rebríčkoch univerzít. Ak za svetový rebríček berieme napr. všeobecne akceptovaný tzv. šanghajský rebríček (http://www.​shanghairanking.​com/​ARWU2020.​html otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)), potom je v ňom aktuálne zaradená iba Univerzita Komenského na mieste 601 – 700. Z okolitých krajín napr. Česká republika nemá v tomto rebríčku zástupcu (v roku 2020), Poľsko má v ňom 8 univerzít (z toho iba 2 v top 500) a Maďarsko má v ňom 5 univerzít (z toho žiadna v top 500). Hoci všetky tieto krajiny vynakladajú na vedu a výskum viac prostriedkov, zjavne sa to nepremieta do top 500 a umiestnenie univerzít v akomkoľvek rebríčku nemôže byť zaklínadlom kvality. Rešpektujeme však podporu pre slovenské univerzity, ktoré majú potenciál uspieť v medzinárodných rebríčkoch, zároveň je ale potrebné si uvedomiť, že univerzity primárne poskytujú vzdelanie. Preto je potrebné podporu pre univerzity s potenciálom umiestnenia v top 500 svetových rebríčkov plánovať tak, aby nedošlo k obmedzeniu poskytovania vzdelania na úkor ostatných univerzít.
  8. V cieľoch znížiť počet študijných programov na 3. stupni o 20 % a zároveň zvýšiť počet doktorandov o 50 % vidíme zásadný rozpor, ktorý ovplyvní kvantitu, ale nie kvalitu. Preto navrhujeme zosúladiť podmienky pre doktorandské študijné programy tak, aby pre daný program platili v celej krajine rovnaké nároky. Nie je možné podporovať doktorandské štúdium kvantitatívnou cestou, ak kvalita absolventa nebude zodpovedať vynaloženým finančným prostriedkom a bude sa líšiť medzi univerzitami. Predkladané percentuálne návrhy naznačujú, že sa pravdepodobne plánuje vybrať univerzity, ktoré budú môcť vykonávať doktorandské štúdium (možno v nadväznosti na klasifikáciu „univerzitných a profesijných škôl“) a preto zásadne odmietame nekoncepčné snahy posilniť doktorandské štúdium na vybraných vysokých školách na úkor iných.
  9. Nerozumieme zámeru znížiť počet verejných vysokých škôl z 20 na 18 bez uvedenia predstavy predkladateľov materiálu, ktorých VŠ sa to má týkať. Nie je jasné, ako autori materiálu dospeli k tomuto číslu. Zásadne nesúhlasíme s umelým zlučovaním škôl, ktoré môže byť v konečnom dôsledku škodlivé pre všetky časti napr. ak sa spoja univerzity s rôznou kvalitou. Zlučovanie musí byť dané ako možnosť, nie ako cieľ.

 

K časti 5. Veda, výskum a inovácie:

  1. Rozumieme cieľu zvýšiť kvalitu výskumu na vysokých školách a cieľu praktického využitia výskumu v praxi. Zdôrazňujeme však, že primárnou výskumnou inštitúciou v SR je Slovenská akadémia vied a nepostrehli sme v predloženom materiáli zámery zvýšiť kvalitu či praktickosť využitia jej výskumných výstupov. Nie je preto korektné žiadať od univerzít plošne, aby bez ohľadu na výšku financovania zvyšovali aplikovateľný výskum, ak to mnohé odbory neumožňujú. Zároveň upozorňujeme, že mnohé publikačné výstupy SAV vznikli v spolupráci s univerzitami, avšak pri financovaní univerzít alebo SAV sa tento fakt nezohľadňuje (= dvojité započítavanie tej istej publikácie). Rovnako je pri nastavení financovania potrebné porovnávať ústavy SAV a univerzity na základe odborov, počtu publikácií/citácií na jedného tvorivého pracovníka i vo vzťahu k riešiteľskej kapacite (1 000 hodín na VŠ, ale až 2 000 hodín na SAV) a podobne, nie porovnávať iba absolútne čísla, ktoré nezohľadňujú počet pracovníkov. Preto žiadame objektívny spôsob financovania bez možnosti subjektívneho zasahovania s použitím účelových parametrov. Prípadná rivalita medzi univerzitami alebo medzi SAV a univerzitami o limitované finančné zdroje nie je na prospech nikoho, naopak, ako akademické prostredie máme povinnosť stmeľovať krajinu a pracovať v jej prospech.
  2. V predloženom materiáli nie je jasná zmienka o základnom výskume, akcentuje sa iba „podnikový výskum.“ Domnievame sa, že súkromné podniky majú nástroje na financovanie výskumu vlastnou cestou i v spojení s univerzitami a aj za aktuálnej podpory štátu (APVV a podobne). Základný výskum však predstavuje potenciál pre následný aplikovaný výskum a preto je potrebné cestou špeciálnych grantov podporiť výskum pracovníkov a tímov, ktoré majú excelentné výsledky v základnom výskume (scientometrické parametre a podobne).
  3. Súhlasíme so zámerom zvýšiť výdavky na vedu a výskum, pričom sa však musí rešpektovať princíp zákonného štatútu „výskumná univerzita.“ Nesmie sa to však diať na úkor financovania chodu vysokých škôl, keďže ich primárnou úlohou je vzdelávanie. Preto navrhované krátenie rozpočtu vysokých škôl (−18 mil. eur v roku 2021 a ešte viac nasledujúce roky) považujeme za neakceptovateľné bez dôkladnej analýzy stavu a potrieb. Radi by sme verili, že sa za týmto plánom neskrýva cieľ umelo likvidovať vybrané študijné programy, stupne štúdia (= obmedziť 2. stupeň štúdia a v nadväznosti na to aj 3. stupeň) alebo priamo fakulty, hoci z tohto zámeru nie je možné získať iný pocit.
  4. V predloženom materiáli nie je zmienka o financovaní výskumu v spoločenských alebo humanitných vedách. Žiadame preto garantovať udržateľnosť a rozvoj aj týchto oblastí výskumu, ktorého výsledky sú využiteľné na zlepšenie sociálneho statusu jednotlivca, jeho právneho povedomia, pri príprave budúcich učiteľov, sociálnych pedagógov, terénnych sociálnych pracovníkov, historikov, archeológov a podobne.

 

Z predloženého dokumentu máme pocit, že zámery týkajúce sa vysokých škôl a financovania vedy a výskumu sú ďaleko za hranicou volebného obdobia končiaceho sa v roku 2024. Ambicióznosť tohto projektu a jeho čiastkové ciele posúvajú do úzadia skutočné problémy vysokoškolského školstva na Slovensku a ich radikálne presadzovanie môže poškodiť, ba až zdevastovať univerzitné vzdelávanie v SR.

Veríme, že konštruktívny dialóg a objektívne parametre sú základným predpokladom na zlepšenie kvality akademického a univerzitného prostredia v SR. Na tomto cieli sme pripravení a ochotní spolupracovať so všetkými zainteresovanými inštitúciami.

 

V Trnave 19. 10. 2020

Akademický senát Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave