CHÉMIA VYBRANÝCH POTRAVÍN / CIBUĽA |
Cibuľa |
|
Cibuľa je veľmi používanou a rozšírenou zeleninou, bez ktorej sa žiadna kuchyňa nezaobíde. Už v dávnej minulosti ju pestovali v Mezopotámii, Indii, Perzii a Stredomorí. Starí Egypťania ju zaraďovali ako nevyhnutnú súčasť do potravy tisícom robotníkov na stavbách pyramíd. |
Cibuľa obsahuje draslík, fosfor, vápnik, fluór, železo, síru, asi 10 percent cukrov (glukózu a fruktózu) bielkoviny, tuky. V 100 gramoch cibule je asi 10 – 15 mg vitamínu C, nachádza sa v nej aj vitamín B1, provitamín A, kyselina pantokorínová, nikotínová, štipľavý alysulfit a veľa vody. Cibuľový aliín má silné bakteriologické účinky, v šupke sa nachádza významné množstvo vo vode rozpustných polysacharidov, ktorým sa pripisujú predovšetkým protizápalové a expektoračné (vylučovanie hlienov) účinky.
Pre bohatý obsah látok je vhodné jesť cibuľu surovú, dobrá je aj mladá vňať. Na jar naklíčená cibuľa má zvýšený obsah vitamínov a cukrov.
Cibuľa priaznivo pôsobí na činnosť štítnej žľazy, uvoľňuje kŕče, ktoré prestanú po zjedení jednej cibule, v čerstvom stave pomôže pri infekčnom zápale mandlí, zápaloch horných dýchacích ciest, ale aj pri infekčnej nádche. Pri nádche treba vložiť do nosa kúsok vaty, na ktorú nakvapkáme čerstvú cibuľovú šťavu. Zvyšuje sekréciu tráviacich štiav v žalúdku a v črevách, sekréciu žlče i pankreatických enzýmov. Stimuluje srdcovo-cievny systém, pôsobí antiskleroticky a dezinfekčne v črevách. Pri skladovaní v rozkrojenom stave, ktoré je dlhšie ako 24 hodín, je cibuľa mierne toxická.
Experiment: Prečo pri krájaní cibule slzia oči? |