Poznámka: Stránka je momentálne v procese rekonštrukcie…
Tento článok zatiaľ nebol korektne zaradený.
Katedra výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Trnavská univerzita vznikla v roku 1992 na historickom základe jezuitskej Trnavskej univerzity, ktorá v Trnave pôsobila v rokoch 1635 až 1777, keď bola preložená do Budína. Pôsobením a prítomnosťou pedagógov a študentov sa stala vtedy Trnava slovenským kultúrnym centrom. Vysoké školstvo pedagogického charakteru sa rozvíjalo v Trnave aj pred vznikom novodobej Trnavskej univerzity. Bola to Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, jedna z najmodernejších škôl svojho typu 60‑tych rokov v Československu. Vinou nešťastného politického rozhodnutia sa jej činnosť ukončila v roku 1985. Nová Trnavská univerzita nezačínala v žičlivom prostredí, už v prvom roku svojej existencie sa stala medzinárodne známou kauzou „vylamovania zámkov“. Neskôr sa pokusy zničiť univerzitu „zjemnili“ a to formou založenia duplicitnej univerzity (UCM). Protestovali sme vtedy formou štrajku a v pamätný deň 25. 3. 1997 (25. 3. 1992 – založenie novej TU, 25. 3. 1988 – sviečková manifestácia) aj formou (výtvarnej) akcie „Skarabeus“, či neskôr manifestáciou pred úradom vlády v Bratislave. Napriek všetkému sa Trnavská univerzita dokázala udržať a rozvíjať aj za takýchto podmienok.
V načrtnutých historických koreláciách sa vyvíjala aj samotná Katedra výtvarnej výchovy, ktorá sa etablovala na pôde širokospektrálnej Katedry výchov. Prví študenti dvojaprobačného štúdia nastúpili na katedru v roku 1994, koncepciu vypracovali prof. Ľudovít Hološka, akad. maliar a doc. Blažej Baláž, akad. maliar. Koncepcia sa snažila dynamickým spôsobom načrtnúť základy pre pedagogický proces prípravy budúcich výtvarných pedagógov. Určila priority, snahu nezaoberať sa len primárnou vizuálnou transkripciou reality, ale komplexne budovať (v súlade s vývojom výtvarného umenia na konci 20. storočia) výtvarné, kultúrne vedomosti a návyky, morálne i odborné schopnosti študentov, ktorí neskôr sa budú realizovať vo výchovnom procese v pozícii animátora, kreátora či šíriteľa umeleckých, kultúrnych a duchovných hodnôt. Pre naplnenie takýchto ušľachtilých cieľov sa snažíme vytvoriť na katedre stimulatívne edukačné prostredie, kde sa interaktívne spájajú vedomosti a entuziazmus pedagóga so študentovou vitalitou, spontánnosťou, iniciatívou a kognitívnym nepokojom. Celý tento proces v oblasti výtvarného umenia, didaktiky, pedagogiky by mal byť popretkávaný aj dávkou charizmy, lebo určite platí: „Kto chce zapaľovať, musí aj sám horieť.“ Napriek existenčným a priestorovým podmienkam, krátkosti štvorročného štúdia (v súčasnosti sa pripravuje systém kreditného štúdia v dĺžke päť rokov) snažíme sa garantovať kvalitu svojich absolventov. Niektoré prvky počiatočnej koncepcie sa nám doteraz nepodarilo naplniť, je to najmä ešte stále neexistencia vlastnej Univerzitnej galérie, ktorú sme začali budovať v rokoch 1995 – 1997, v jej priestoroch musíme stále vyučovať. Kvalite vyučovania neprospela ani pomerne častá migrácia pedagógov (v minulosti na katedre pôsobili B. Rezník, B. Bačová‑Koklesová, Z. Rusinová, A. Čierny, B. Hostiňák, J. Milatová, A. Šestáková).
Výstupom z pedagogického procesu v oblasti výtvarného umenia býva najmä výstava. Katedra usporiadala vo svojej krátkej histórii niekoľko výstav študentov v priestoroch Západoslovenského múzea a Trnavského divadla. Súčasná výstava, v poradí šiesta, je prvou mimo územia mesta a dokonca aj štátu. Vážime si možnosť usporiadať výstavu katedry v jednom z európskych centier kultúry a vzdelanosti, na pôde starobylej Univerzity Karlovej v Prahe. Výstava nie je vyčerpávajúcou analýzou, ale len malou sondou do pedagogického procesu a ukážkou výtvarnej tvorby pedagógov. Výtvarné smerovanie troch generačných vrstiev pedagógov (počtom je najsilnejšia stredná generácia, narodená v 50‑tych rokoch) je rôzne. Od ukážok neskorej moderny cez postkonceptuálne či postmoderné polohy až k subverzívnej tvorbe najmladších. Študentské práce sú zastúpené drobnými „cvičeniami“, zložitejšími zadaniami a diplomovými prácami. Symbolické je, že výstavu otvára naša prvá absolventka, neskôr naša kolegyňa na katedre, dnes pedagogička na jednej Pedagogickej fakulte v Českej republike.
V súčasnosti končíme siedmy rok existencie Katedry výtvarnej výchovy. Toto magické číslo údajne reprezentuje jeden úsek ľudského života. Súčasná výstava takto symbolicky zavŕši jednu etapu nášho spoločného hľadania.
| doc. Blažej Baláž, akad. maliar |