Dátum: 20. 11. 2013, pred viacerými rokmi, dátum zverejnenia tohto článku bol určený podľa dátumov zverejnenia susediacich článkov.
Vianočný koncert Úsmev ako dar. Už tu niekde začína moja profesijná cesta. Od malička som so zatajeným dychom sledovala cez vianočné obdobie tento program. Páčilo sa mi, ako sa detičky, ktoré stratili rodičov nehanbia a prezentujú svoje talenty. Keď prišiel čas vybrať si vysokú školu, vedela som, že práca s ľuďmi je to, čo chcem. Prihlásila som sa teda na študijný program sociálna pedagogika a vychovávateľstvo. Počas štúdia ma oslovila mama mojej najlepšej priateľky, či nechcem pracovať ako dobrovoľníčka OZ Úsmev ako dar pre zariadenie Detské mestečko Trenčín. Neváhala som. O teórií som už čo‑to vedela, tak som chcela zažiť prax. Ročná práca dobrovoľníčky a priebežné praxe, ktoré sme absolvovali ma utvrdili v tom, že som naozaj na tej správnej ceste. Konečne som našla niečo, čo mi sadlo ako uliate. Vyčarovať deťom úsmev na perách, na plno sa im venovať, tvoriť s nimi, šantiť, chodiť na výlety…
Keď sa blížil čas štátnic, požiadala som pani riaditeľku Detského mestečka, či nie je momentálne voľné trvalé miesto. Vzhľadom k tomu, že som bola dobrovoľníčkou viac ako rok, pani riaditeľka ma pomerne dobre poznala a sľúbila mi, že o niekoľko mesiacov sa jej uvoľní miesto, o ktoré sa môžem zaujímať. Dnešným dňom pracujem už dva roky v pozícii vychovávateľky. Práca nie je vôbec ľahká. Avšak ak ste si istí, že práca, ktorú si vyberiete je aj vaším poslaním, všetky ťažké chvíľky zmiznú a na srdci vás zahreje krásny pocit. Pocit, kedy sa pre dieťa stávate matkou, otcom, sestrou, bratom, kamarátkou, kamarátom… jednoducho všetkým.