Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť matematika)

• Obhajoba záverečnej práce.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť informatika)

• Obhajoba a rozprava k obhajobe záverečnej (bakalárskej) práce.

Charakter záverečných prác

Bakalárska práca je tematicky zameraná na odborný aspekt prislúchajúcich akademických predmetových špecializácií, pričom si študent volí jeden z predmetov svojej predmetovej špecializácie. V bakalárskej práci študent prezentuje spôsobilosť orientácie v prislúchajúcom odbore a schopnosť komplexného spracovania zvolenej odbornej témy.

Postup pri obhajobe bakalárskej práce (približne 15 minút):

1. Študent predstaví svoju bakalársku prácu štátnicovej komisii pridŕžajúc sa nasledujúceho odporúčaného postupu (5 – 7 minút):

• názov a cieľ bakalárskej práce,
• metodika bakalárskej práce (spôsob dosahovania cieľov),
• v prípade, že riešenie práce obsahuje teoretickú zložku: opis riešeného problému a prístup k problému, závery vyplývajúce z riešenia problému,
• v prípade, že riešenie práce obsahuje empirickú zložku: ciele prieskumu, prieskumné otázky a výsledky prieskumu a ich interpretácia,
• v prípade, že riešenie práce obsahuje aplikačnú zložku: ciele a opis aplikácie, zhodnotenie (inovačného) prístupu v aplikácii, prípade predstavenie aplikácie ako softvérového produktu,
• prínos bakalárskej práce (pre prax) a možnosti jej využitia.

Počas obhajob bude k dispozícii projektor a počítač na prezentovanie. Odporúčame prezentovať svoju bakalársku prácu so sprievodom PowerPointovej prezentácie, ktorej vypracovanie bude v súlade so zásadami tvorby prezentácií (jasná, stručná, heslovitá…).

2. Potom prítomní vedúci a oponenti práce vlastnými slovami zhodnotia prácu a vyslovia svoje hodnotenie. Ak niektorý vedúci alebo oponent práce nie je prítomný, tak jeho posudok a hodnotenie prečíta tajomník štátnicovej komisie.
3. Rozprava (5 – 7 minút):

• študent odpovedá na otázky a pripomienky uvedené v posudkoch (môže ich mať pripravené na premietnutie v prezentácii za poďakovaním; podobne môže mať pripravené vizuálne podklady k odpovediam; samotná odpoveď nie je čítaná, je podaná vlastnými slovami, študent ňou zaujíma stanovisko a voľne argumentuje)
• a na ďalšie doplňujúce otázky členov štátnicovej komisie.

Odporúčame, aby si študent k obhajobe bakalárskej práce vypracoval písomnú prípravu a nacvičil si ju pred zvoleným publikom. Na obhajobe študent hovorí voľne (nečíta z papiera) a presvedčivo prezentuje svoje výsledky.

Podobne, kandidát na bakalára si môže na štátnych skúškach vypracovať písomné odpovede na vylosované otázky (najlepšie len heslovité), ale nečíta text z prípravy – hovorí voľne.

Prosím, zvoľte študijný polprogram.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť matematika)

• obhajoba diplomovej práce (predpokladá sa, že polovica študentov bude mať diplomovú prácu z matematiky a polovica z iného predmetu),
• kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra.

Okruhy otázok na štátne záverečné skúšky v magisterskom stupni štúdia v odbore učiteľstvo akademických predmetov v predmetovej špecializácii učiteľstvo matematiky v kombinácii s iným predmetom v akademickom roku 2023/2024

Časť matematika

1. Vektorový priestor na poľom, definícia a príklady. Vektorový podpriestor. Kritérium, kedy je daná podmnožina vektorovým podpriestorom.
2. Lineárna kombinácia vektorov. Lineárna závislosť a nezávislosť. Charakterizácia lineárne závislej konečnej sústavy vektorov.
3. Lineárny obal konečnej množiny vektorov. Báza vektorového priestoru. Doplnenie konečnej lineárne nezávislej sústavy vektorov na bázu. Dimenzia vektorového priestoru.
4. Vzťah medzi rôznymi bázami vektorového priestoru, matica prechodu. Výpočet súradníc v jednej báze pomocou súradníc v inej báze.
5. Okruh polynómov nad poľom. Násobenie a sčítanie polynómov. Veta o delení so zvyškom. Najväčší spoločný deliteľ dvoch polynómov.
6. Ireducibilné polynómy. Jednoznačný rozklad polynómu na ireducibilné polynómy. Charakterizácia ireducibility kubických a kvadratických polynómov.
7. Korene ireducibilných polynómov. Výpočty v poliach zvyškových tried modulo ireducibilný polynóm. Komplexné čísla.
8. Afinná transformácia v R2, jej vlastnosti, maticový zápis transformácie, príklady transformácií (posunutie, otočenie, škálovanie), vyjadrenie rovníc priamok v rôznych súradnicových sústavách.
9. Definícia a základné vlastnosti elipsy, hyperboly a paraboly, kanonické rovnice kužeľosečiek (popísať základné charakteristiky: ohniská, polosi, vrcholy, stred, sprievodiče, výstrednosť, charakteristický trojuholník, niektoré konštrukcie).
10. Ohniskové vlastnosti kužeľosečiek, vzájomná poloha kužeľosečky a priamky, dotyčnice kužeľosečiek (vnútorné a vonkajšie uhly sprievodičov a ich vzťah k dotyčnici, množina bodov súmernosti podľa dotyčníc).
11. Kužeľosečky ako algebrické krivky druhého stupňa, veľký a malý determinant kužeľosečky, klasifikácia kužeľosečiek. Prevod rovnice kužeľosečky na kanonický tvar pomocou otočenia a posunutia.
12. Obecné vlastnosti kužeľosečiek, vzájomná poloha priamky a kužeľosečky, asymptotický smer a stred kužeľosečky, kužeľosečky eliptického, parabolického a hyperbolického typu, singulárny bod kužeľosečky, singulárne kužeľosečky, stredové a nestredové kužeľosečky.
13. Vlastné čísla a vlastné vektory matíc, hlavné smery kužeľosečky a prevod rovnice kužeľosečky na kanonický tvar pomocou hlavných smerov.
14. Plochy druhého stupňa, rotačné plochy. Polmeridián, os rotácie, rovnobežky, poludníky, rovnica rotačnej plochy f(√(x² + y²), z) = 0, guľová plocha, rotačný elipsoid pretiahnutý, resp. sploštený, rotačný hyperboloid jednodielny, resp. dvojdielny, rotačný paraboloid, rotačná kužeľová plocha, rotačná valcová plocha a niektoré ďalšie plochy (trojosový elipsoid, trojosový hyperboloid jednodielny a dvojdielny, eliptický paraboloid, eliptická kužeľová a valcová plocha, hyperbolický paraboloid).
15. Pojem nekonečného radu. Čiastočný súčet nekonečného radu. Konvergencia radu. Súčet nekonečného radu. Divergencia radu. Bolzanovo­‑Cauchyho kritérium pre konvergenciu radu. Nutná podmienka konvergencie radu. Príklad pre konvergentný rad a pre divergentný rad. Absolútne konvergentný rad a relatívne konvergentný rad. Nekonečný geometrický rad.
16. Harmonický rad. Zvyškový rad k danému nekonečnému radu. Súvis konvergencie nekonečného radu a jeho zvyškového radu. Porovnávacie kritérium pre konvergenciu a divergenciu radov.
17. Konvergencia nekonečného číselného radu. Súčet nekonečného radu. Divergencia radu. Kritériá na konvergenciu a divergenciu radov (d’Alambertovo kritérium, Cauchyho kritérium, integrálne kritérium, Leibnizovo kritérium).
18. Postupnosť funkcií. Bodová a rovnomerná konvergencia postupnosti funkcií. Limitná funkcia postupnosti funkcií. Príklad pre postupnosť funkcií a jej limitnú funkciu.
19. Pojem funkcionálneho radu. Konvergencia funkcionálneho radu v čísle a na množine. Divergencia funkcionálneho radu v čísle a na množine. Kritériá konvergencie pre funkcionálne rady.
20. Pojem mocninného radu. Polomer a obor konvergencie mocninného radu. Derivácia a integrál súčtu mocninného radu. Spojitosť súčtu mocninného radu. Abelova veta.
21. Taylorov polynóm funkcie f v čísle a. Taylorov rad funkcie f v čísle a. Rozvoj funkcie do Taylorovho radu. Kedy Taylorov rad funkcie f v čísle a konverguje na nejakom otvorenom intervale obsahujúcom číslo a k funkcii f (súvis s postupnosťou zvyškov funkcie f po n­‑tom Taylorovom polynóme).

Časť teória vyučovania matematiky

1. Transmisívne vyučovanie matematiky, konštruktivistické vyučovanie matematiky, Hejného metóda výučby matematiky. Práca s chybou vo vyučovaní matematiky.
2. Mechanizmus poznávacieho procesu podľa Hejného. Poznávací proces v geometrii podľa Van Hiele. Typológia matematických poznatkov podľa Hejného.
3. Matematické súťaže pre žiakov sekundárneho vzdelávania. Celonárodné testovania žiakov z matematiky.
4. Efektívna integrácia moderných technológií do vyučovania matematiky v sekundárnom vzdelávaní.
5. Vyučovanie numerácie v primárnom a nižšom sekundárnom vzdelávaní. Písomné násobenie a delenie. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
6. Vyučovanie desatinných čísel a zlomkov v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
7. Vyučovanie záporných čísel v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
8. Vyučovanie percent a vyučovanie priamej a nepriamej úmernosti v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
9. Vyučovanie tém premenná, výraz v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
10. Vyučovanie rovníc, nerovníc, sústav rovníc v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
11. Vyučovanie lineárnych, lineárnych lomených, kvadratických, mocninových funkcií v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
12. Vyučovanie exponenciálnych a logaritmických funkcií, rovníc a nerovníc v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
13. Vyučovanie goniometrických funkcií, rovníc a nerovníc v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
14. Základné rovinné a priestorové útvary vo vyučovaní na nižšom sekundárnom vzdelávaní, ich definície (spôsob zavedenia), rysovanie, vlastnosti. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
15. Vyučovanie zhodných zobrazení v sekundárnom vzdelávaní. Zhodnosť a podobnosť trojuholníkov. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
16. Vyučovanie obsahov a obvodov rovinných útvarov a povrchov a objemov telies v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
17. Kombinatorika vo vyučovaní v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
18. Pravdepodobnosť a štatistika vo vyučovaní v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
19. Vyučovanie logiky v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
20. Vyučovanie analytickej geometrie v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
21. Konštrukčné úlohy vo vyučovaní v sekundárnom vzdelávaní. Množiny bodov s danou vlastnosťou. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť informatika)

• obhajoba diplomovej práce (predpokladá sa, že polovica študentov študujúcich učiteľstvo informatiky v kombinácii bude mať diplomovú prácu z informatiky a polovica z druhého aprobačného predmetu),
• kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra informatiky s dôrazom na teóriu a prax vyučovania informatiky.

Charakter záverečných prác

Diplomová práca sa v zmysle základného profilu absolventa tematicky viaže na relevantné odborovodidaktické oblasti, pričom si študent vyberá tému z oblasti jednej predmetovej špecializácie. V diplomovej práci študent preukazuje, že v primeranom teoretickom a metodologickom kontexte dokáže spracovať a interpretovať didaktický problém ako syntézu odborovej a pedagogickej časti štúdia.

Postup pri obhajobe diplomovej práce (približne 15 minút):

1. Študent predstaví svoju diplomovú prácu štátnicovej komisii pridŕžajúc sa nasledujúceho odporúčaného postupu (5 – 7 minút):

• názov a cieľ diplomovej práce,
• metodika diplomovej práce (spôsob dosahovania cieľov),
• v prípade, že riešenie práce obsahuje teoretickú zložku: východiská teoretickej časti práce, opis riešeného problému a prístup k problému, závery vyplývajúce z riešenia problému,
• v prípade, že riešenie práce obsahuje empirickú zložku: ciele prieskumu/výskumu, prieskumné otázky/hypotézy a zhodnotenie a výsledky prieskumu/výskumu – overenie hypotéz, problémy a diskusia, závery pre prax, prípadne teóriu,
• v prípade, že riešenie práce obsahuje aplikačnú zložku: ciele a opis aplikácie, zhodnotenie (inovačného) prístupu v aplikácii, predstavenie aplikácie ako softvérového produktu s ukážkou.
• prínos diplomovej práce (pre prax) a možnosti jej využitia.

Počas obhajob bude k dispozícii projektor a počítač na prezentovanie. Odporúčame prezentovať svoju diplomovú prácu so sprievodom PowerPointovej prezentácie, ktorej vypracovanie bude v súlade so zásadami tvorby prezentácií (jasná, stručná, heslovitá…).

2. Potom prítomní vedúci a oponenti práce vlastnými slovami zhodnotia prácu a vyslovia svoje hodnotenie. Ak niektorý vedúci alebo oponent práce nie je prítomný, tak jeho posudok a hodnotenie prečíta tajomník štátnicovej komisie.
3. Rozprava (5 – 7 minút):

• študent odpovedá na otázky a pripomienky uvedené v posudkoch (môže ich mať pripravené na premietnutie v prezentácii za poďakovaním; podobne môže mať pripravené vizuálne podklady k odpovediam; samotná odpoveď nie je čítaná, je podaná vlastnými slovami, študent ňou zaujíma stanovisko a voľne argumentuje)
• a na ďalšie doplňujúce otázky členov štátnicovej komisie.

Odporúčame, aby si študent k obhajobe diplomovej práce vypracoval písomnú prípravu a nacvičil si ju pred zvoleným publikom. Na obhajobe študent hovorí voľne (nečíta z papiera) a presvedčivo prezentuje svoje výsledky.

Podobne, kandidát na magistra si môže na štátnych skúškach vypracovať písomné odpovede na vylosované otázky (najlepšie len heslovité), ale nečíta text z prípravy – hovorí voľne.

Okruhy otázok na magisterské štátne záverečné skúšky z predmetu teória a prax vyučovania informatiky v akademickom roku 2023/2024

1. Vyučovacie metódy informatiky. Vzťahy vyučovacích metód a didaktických zásad. Organizačné formy vyučovania v predmetoch informatiky. 
   Informácie a školské informačné systémy (ako relačné databázové systémy) – práca s informáciami (na internete) v škole a každodennom živote.
2. Miesto programovania v poznávacom procese. Výber vhodného programovacieho jazyka vo vyučovaní. Porovnanie programovacích jazykov (Pascal – Delphi, Free/Object Pascal – Lazarus, Python, C, C++, C#, Java) a detských programovacích jazykov. 
   Didaktické počítačové aplikácie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní (konkrétne typy a ich využitie).
3. Bádateľsky orientované a zvedavosťou riadené vyučovanie v informatike. Dejiny záznamu informácií, médií a multimédií. Význam a miesto kontroly úrovne vedomostí vo vyučovaní. Didaktické vedomostné testy, ich príprava a využívanie. 
   Interaktivita v elektronickom vzdelávaní a pedagogická transformácia v informatike.
4. Súťaže v informatike a príprava študentov na programátorské súťaže a na študentskú odbornú a vedeckú činnosť. Vzťah učiteľ – študent (žiak). Jazyková kultúra učiteľa informatiky. Autorita učiteľa informatiky. 
   Dejiny výpočtovej techniky. Míľniky, ktoré spôsobili zásadné zmeny v oblasti vývoja a výroby počítačov.
5. Vyučovanie informatiky na ZŠ a SŠ (ciele, obsah vyučovania…), učebné osnovy – štandardy. Základná informatická a informačná gramotnosť absolventa ZŠ a SŠ. 
   Programovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní. Umelá inteligencia a inteligentné didaktické systémy. Hodnotenie vedomostí s pomocou počítača. Počítačové skúšanie.
6. Základné vyučovacie princípy vo vyučovaní informatiky. Základná charakteristika a špecifické vlastnosti vyučovania predmetov informatiky. Príprava učiteľov na používanie IKT v školskej praxi. 
   Zásady tvorby didaktického softvéru (a vlastných aplikácií), fázy tvorby, postup tvorby didaktického softvéru. Prostriedky realizácie didaktického softvéru a ich charakteristika. Počítačová prezentácia učebného materiálu, didaktická transformácia.
7. Príprava učiteľa na vyučovanie. Štýly vyučovania a učenia sa v predmetoch informatiky. Didaktické pomôcky. Tvorba a využívanie didaktických pomôcok na podporu vyučovania informatiky. 
   Didaktické počítačové hry a hravá forma vyučovania – počítačom podporované vyučovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
8. Didaktická technika a moderné vzdelávacie technológie vo vyučovaní informatiky. Počítačová učebňa (vybavenie, lokálna počítačová sieť, internet, ergonómia…). 
   Animačno­‑simulačné modely a ich metodika používania vo vzdelávaní (z hľadiska veku, cieľa vzdelávania, spôsobu použitia atď.) Simulačné experimenty. Zobrazenie a prenos informácií, kódovanie, šifrovanie.
9. Elektronická interaktívna tabuľa (EIT) vo vyučovaní a tvorba aplikácií pre (EIT). 
   Informatika a jej aplikácie ako nástroj vo vyučovaní iných predmetov. Tvorba interaktívnych aplikácií využiteľných vo vyučovaní iných predmetov. Prepojenie informatiky s druhým aprobačným predmetom. Medzipredmetové vzťahy. 
10. Digitálne technológie vo výučbe predmetov, vzdelávaní a v každodennej práci učiteľa. Školské informačné systémy. 
    Teória a metodika dištančného vzdelávania. Internet v elektronickom dištančnom vzdelávaní a riadiace systémy vzdelávania (LMS – Learning Management System; CMS – Content Management System). 
    Didaktické počítačové aplikácie a elektronické učebnice v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
11. Tvorba didaktického softvéru v prostredí LMS. Možnosti LMS systémov v oblasti kontroly úrovne vedomostí a aktívnej spätnej väzby. 
    Umelá inteligencia a expertné systémy v edukácii. Edukačná robotika.
12. Využívanie kancelárskeho balíka v školskom prostredí. Využitie rôznych typov softvéru (elektronické encyklopédie, slovníky, webové stránky…) vo vyučovaní informatiky. 
    Programátorské súťaže v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
13. Elektronické vzdelávanie. Elektronické učebné pomôcky, elektronické učebnice a ich tvorba. 
    Počítačové nacvičovanie a testovanie vedomostí v primárnom a sekundárnom vzdelávaní. Typy otázok a úloh. Vhodné nástroje na tvorbu didaktických aplikácií na testovanie vedomostí.
14. Zobrazenie informácií, kódovanie – číselné sústavy a zobrazenie čísel na školách zabezpečujúcich primárne a sekundárne vzdelávanie (s uvedením na konkrétnom príklade). 
    Projektové a problémové vyučovanie programovania. 
    Elektronické encyklopédie a výkladové slovníky (aj) ako organická súčasť elektronických učebníc a učebných pomôcok.
15. Dištančné vyučovanie informatiky na ZŠ a SŠ. Nástroje a prostredia podporujúce dištančné online vzdelávanie. 
    História a súčasnosť automatizácie vyučovania a jeho jednotlivých fáz (vyučovacie automaty, stroje, počítač, počítačové siete…).

Dominantné témy prislúchajúceho smeru vzdelávania – východiská a postupy ich didaktického spracovania

1. Zobrazenie informácií, kódovanie – číselné sústavy a zobrazenie čísel na školách zabezpečujúcich primárne a sekundárne vzdelávanie.
2. Informácie a informačné systémy – práca s informáciami v každodennom živote.
3. Počítačová prezentácia učebného materiálu – počítačové vyučovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
4. Počítačové nacvičovanie zručností a testovanie vedomostí v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
5. Programovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
6. Aplikačný softvér ako predmet a ako prostriedok vyučovania v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
7. Didaktické počítačové aplikácie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
8. Digitálne vzdelávacie technológie a umelá inteligencia.

Odporúčaná študijná literatúra

• Burianová, E.: Úvod do didaktiky informatiky. Ostrava : Ostravská univerzita, 2003. ISBN 80­‑7042­‑873­‑2.
• Drlík, P. – Hvorecký, J.: Informatika – náčrt didaktiky. Nitra : VŠPg v Nitre, 1992.
• Ďurič, L.: Úvod do pedagogickej psychológie. Bratislava : SPN, 1974.
• Gabaľová, V.: Detské programovacie jazyky a ich využitie v pedagogickej praxi. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2021. 79 s. [5,49 AH]. ISBN 978­‑80­‑568­‑0510­‑7. Dostupné na: ⟨https://pdfweb.​truni.​sk/​veda­‑vyskum?​e­‑kniznica#​monografie;monografie=​Gaba%C4%BEov​%C3%A1 ⟩. Naposledy pristúpené: 6. marca 2023.
• Gavora, P. a kol.: Elektronická učebnica pedagogického výskumu. 2010. Dostupné na: ⟨http://www.​e­‑metodologia.​fedu.​uniba.​sk ⟩. Naposledy pristúpené: 6. marca 2023.
• Havelka, M. – Stoffová, V.: Robotika – Stavba a programování robotů (LEGO Mindstorms NXT a EV3). Olomouc : Pedagogická fakulta UP v Olomouci, 2017. 85 s.
• Průcha, J.: Moderní pedagogika – věda o edukačních procesech. Praha : Portál, s. r. o., 1997. ISBN 80­‑7178­‑170­‑3.
• Průcha, J. – Walterová, E. – Mareš, J.: Pedagogický slovník. Praha : Portál, s. r. o., 2001. 3. doplnené a aktualizované vydanie. ISBN 80­‑7178­‑579­‑2.
• Stoffová, V. – Lovászová, G.: Testovanie vedomostí z informatiky. In Zborník 2 z vedeckej konferencie MEDACTA ’97 – Vzdelávanie v meniacom sa svete. Nitra : Slovdidac, 1997.
• Stoffová, V. et al.: Informatika, informačné technológie a výpočtová technika : Terminologický a výkladový slovník. Nitra : Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, 2001. 230 s. ISBN 80­‑8050­‑450­‑4.
• Stoffová, V.: Počítač – univerzálny didaktický prostriedok. Nitra : Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, 2004. 172 s. ISBN 80­‑8050­‑765­‑1.
• Stoffa, J. – Stoffová, V.: Knowledge Testing by Computers. In Pedagogiczno­‑psychologiczne ksytałczenie nauczycieli. Red. Elżbieta Sałata. Radom – Warszawa : Wydział Nauczycielski Politechniki Radomskiej im. Kazimierza Pułaskiego, 2005, s. 234–238.
• Stoffa, J. – Stoffová, V.: Terminológia informatiky a IKT. Trnava : Trnavská Univerzita, 2017. 245 s. ISBN 978­‑80­‑568­‑0065­‑2.
• Stoffová, V.: Conceptual Cybernetic Model of Teaching and Learning. In Mathematical Modeling, year 1, 2017, issue 2, p. 80–83. ISSN 2603­‑2929 (web), 2535­‑0986 (print).
• Stoffová, V. – Horváth, R.: Didactic Computer Games in Teaching and Learning Process. In Else Bucurest Bukurešť, The 13th International Scientific Conference, eLearning and Software for Education. Bucharest : April 27–28, 2017.
• Stoffová, V. – Havelka, M.: Práca s robotickými stavebnicami na 2. stupni ZŠ – Zbierka riešených úloh. Olomouc : Pedagogická fakulta UP v Olomouci, 2018. 66 s.
• Stoffová, V. – Gabaľová, V.: Teória a prax vyučovania informatiky I – Vybrané kapitoly. Trnava : Trnavská Univerzita, 2023. 120 s. ISBN 978­‑80­‑568­‑0209­‑0.
• Végh, L. – Stoffová, V.: Algorithm Animations for Teaching and Learning the Main Ideas of Basic Sortings. In Informatics in Education, Lithuania : Vilnius University. Vol. 16, No. 1, 2017, pp. 121–140. ISSN 1648­‑5831 (print), 2335­‑8971.

Prosím, zvoľte študijný polprogram.