Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť matematika)

  • Obhajoba záverečnej práce.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť informatika)

  • Obhajoba a rozprava k obhajobe záverečnej (bakalárskej) práce.

Charakter záverečných prác

Bakalárska práca je tematicky zameraná na odborný aspekt prislúchajúcich akademických predmetových špecializácií, pričom si študent volí jeden z predmetov svojej predmetovej špecializácie. V bakalárskej práci študent prezentuje spôsobilosť orientácie v prislúchajúcom odbore a schopnosť komplexného spracovania zvolenej odbornej témy.

Postup pri obhajobe bakalárskej práce (približne 15 minút):

  1. Študent predstaví svoju bakalársku prácu štátnicovej komisii pridŕžajúc sa nasledujúceho odporúčaného postupu (5 – 7 minút):
  • názov a cieľ bakalárskej práce,
  • metodika bakalárskej práce (spôsob dosahovania cieľov),
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje teoretickú zložku: opis riešeného problému a prístup k problému, závery vyplývajúce z riešenia problému,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje empirickú zložku: ciele prieskumu, prieskumné otázky a výsledky prieskumu a ich interpretácia,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje aplikačnú zložku: ciele a opis aplikácie, zhodnotenie (inovačného) prístupu v aplikácii, prípade predstavenie aplikácie ako softvérového produktu,
  • prínos bakalárskej práce (pre prax) a možnosti jej využitia.

Počas obhajob bude k dispozícii projektor a počítač na prezentovanie. Odporúčame prezentovať svoju bakalársku prácu so sprievodom PowerPointovej prezentácie, ktorej vypracovanie bude v súlade so zásadami tvorby prezentácií (jasná, stručná, heslovitá…).

  1. Potom prítomní vedúci a oponenti práce vlastnými slovami zhodnotia prácu a vyslovia svoje hodnotenie. Ak niektorý vedúci alebo oponent práce nie je prítomný, tak jeho posudok a hodnotenie prečíta tajomník štátnicovej komisie.
  2. Rozprava (5 – 7 minút):
  • študent odpovedá na otázky a pripomienky uvedené v posudkoch (môže ich mať pripravené na premietnutie v prezentácii za poďakovaním; podobne môže mať pripravené vizuálne podklady k odpovediam; samotná odpoveď nie je čítaná, je podaná vlastnými slovami, študent ňou zaujíma stanovisko a voľne argumentuje)
  • a na ďalšie doplňujúce otázky členov štátnicovej komisie.

Odporúčame, aby si študent k obhajobe bakalárskej práce vypracoval písomnú prípravu a nacvičil si ju pred zvoleným publikom. Na obhajobe študent hovorí voľne (nečíta z papiera) a presvedčivo prezentuje svoje výsledky.

Podobne, kandidát na bakalára si môže na štátnych skúškach vypracovať písomné odpovede na vylosované otázky (najlepšie len heslovité), ale nečíta text z prípravy – hovorí voľne.

Prosím, zvoľte študijný polprogram.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť matematika)

  • obhajoba diplomovej práce (predpokladá sa, že polovica študentov bude mať diplomovú prácu z matematiky a polovica z iného predmetu),
  • kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra.

Okruhy otázok na štátne záverečné skúšky v magisterskom stupni štúdia v odbore učiteľstvo akademických predmetov v predmetovej špecializácii učiteľstvo matematiky v kombinácii s iným predmetom v akademickom roku 2025/2026

Časť matematika

  1. Vektorový priestor na poľom, definícia a príklady. Vektorový podpriestor. Kritérium, kedy je daná podmnožina vektorovým podpriestorom.
  2. Lineárna kombinácia vektorov. Lineárna závislosť a nezávislosť. Charakterizácia lineárne závislej konečnej sústavy vektorov.
  3. Lineárny obal konečnej množiny vektorov. Báza vektorového priestoru. Doplnenie konečnej lineárne nezávislej sústavy vektorov na bázu. Dimenzia vektorového priestoru.
  4. Vzťah medzi rôznymi bázami vektorového priestoru, matica prechodu. Výpočet súradníc v jednej báze pomocou súradníc v inej báze.
  5. Okruh polynómov nad poľom. Násobenie a sčítanie polynómov. Veta o delení so zvyškom. Najväčší spoločný deliteľ dvoch polynómov.
  6. Ireducibilné polynómy. Jednoznačný rozklad polynómu na ireducibilné polynómy. Charakterizácia ireducibility kubických a kvadratických polynómov.
  7. Korene ireducibilných polynómov. Výpočty v poliach zvyškových tried modulo ireducibilný polynóm. Komplexné čísla.
  8. Afinná transformácia v R2, jej vlastnosti, maticový zápis transformácie, príklady transformácií (posunutie, otočenie, škálovanie), vyjadrenie rovníc priamok v rôznych súradnicových sústavách.
  9. Definícia a základné vlastnosti elipsy, hyperboly a paraboly, kanonické rovnice kužeľosečiek (popísať základné charakteristiky: ohniská, polosi, vrcholy, stred, sprievodiče, výstrednosť, charakteristický trojuholník, niektoré konštrukcie).
  10. Ohniskové vlastnosti kužeľosečiek, vzájomná poloha kužeľosečky a priamky, dotyčnice kužeľosečiek (vnútorné a vonkajšie uhly sprievodičov a ich vzťah k dotyčnici, množina bodov súmernosti podľa dotyčníc).
  11. Kužeľosečky ako algebrické krivky druhého stupňa, veľký a malý determinant kužeľosečky, klasifikácia kužeľosečiek. Prevod rovnice kužeľosečky na kanonický tvar pomocou otočenia a posunutia.
  12. Obecné vlastnosti kužeľosečiek, vzájomná poloha priamky a kužeľosečky, asymptotický smer a stred kužeľosečky, kužeľosečky eliptického, parabolického a hyperbolického typu, singulárny bod kužeľosečky, singulárne kužeľosečky, stredové a nestredové kužeľosečky.
  13. Vlastné čísla a vlastné vektory matíc, hlavné smery kužeľosečky a prevod rovnice kužeľosečky na kanonický tvar pomocou hlavných smerov.
  14. Plochy druhého stupňa, rotačné plochy. Polmeridián, os rotácie, rovnobežky, poludníky, rovnica rotačnej plochy f(√(x2 + y2), z) = 0, guľová plocha, rotačný elipsoid pretiahnutý, resp. sploštený, rotačný hyperboloid jednodielny, resp. dvojdielny, rotačný paraboloid, rotačná kužeľová plocha, rotačná valcová plocha a niektoré ďalšie plochy (trojosový elipsoid, trojosový hyperboloid jednodielny a dvojdielny, eliptický paraboloid, eliptická kužeľová a valcová plocha, hyperbolický paraboloid).
  15. Pojem nekonečného radu. Čiastočný súčet nekonečného radu. Konvergencia radu. Súčet nekonečného radu. Divergencia radu. Bolzanovo­‑Cauchyho kritérium pre konvergenciu radu. Nutná podmienka konvergencie radu. Príklad pre konvergentný rad a pre divergentný rad. Absolútne konvergentný rad a relatívne konvergentný rad. Nekonečný geometrický rad.
  16. Harmonický rad. Zvyškový rad k danému nekonečnému radu. Súvis konvergencie nekonečného radu a jeho zvyškového radu. Porovnávacie kritérium pre konvergenciu a divergenciu radov.
  17. Konvergencia nekonečného číselného radu. Súčet nekonečného radu. Divergencia radu. Kritériá na konvergenciu a divergenciu radov (d’Alambertovo kritérium, Cauchyho kritérium, integrálne kritérium, Leibnizovo kritérium).
  18. Postupnosť funkcií. Bodová a rovnomerná konvergencia postupnosti funkcií. Limitná funkcia postupnosti funkcií. Príklad pre postupnosť funkcií a jej limitnú funkciu.
  19. Pojem funkcionálneho radu. Konvergencia funkcionálneho radu v čísle a na množine. Divergencia funkcionálneho radu v čísle a na množine. Kritériá konvergencie pre funkcionálne rady.
  20. Pojem mocninného radu. Polomer a obor konvergencie mocninného radu. Derivácia a integrál súčtu mocninného radu. Spojitosť súčtu mocninného radu. Abelova veta.
  21. Taylorov polynóm funkcie f v čísle a. Taylorov rad funkcie f v čísle a. Rozvoj funkcie do Taylorovho radu. Kedy Taylorov rad funkcie f v čísle a konverguje na nejakom otvorenom intervale obsahujúcom číslo a k funkcii f (súvis s postupnosťou zvyškov funkcie f po n­‑tom Taylorovom polynóme).

Časť teória vyučovania matematiky

  1. Transmisívne vyučovanie matematiky, konštruktivistické vyučovanie matematiky, Hejného metóda výučby matematiky. Práca s chybou vo vyučovaní matematiky.
  2. Mechanizmus poznávacieho procesu podľa Hejného. Poznávací proces v geometrii podľa Van Hiele. Typológia matematických poznatkov podľa Hejného.
  3. Matematické súťaže pre žiakov sekundárneho vzdelávania. Celonárodné testovania žiakov z matematiky.
  4. Efektívna integrácia moderných technológií do vyučovania matematiky v sekundárnom vzdelávaní.
  5. Vyučovanie numerácie v primárnom a nižšom sekundárnom vzdelávaní. Písomné násobenie a delenie. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  6. Vyučovanie desatinných čísel a zlomkov v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  7. Vyučovanie záporných čísel v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  8. Vyučovanie percent a vyučovanie priamej a nepriamej úmernosti v nižšom sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  9. Vyučovanie tém premenná, výraz v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  10. Vyučovanie rovníc, nerovníc, sústav rovníc v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  11. Vyučovanie lineárnych, lineárnych lomených, kvadratických, mocninových funkcií v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  12. Vyučovanie exponenciálnych a logaritmických funkcií, rovníc a nerovníc v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  13. Vyučovanie goniometrických funkcií, rovníc a nerovníc v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  14. Základné rovinné a priestorové útvary vo vyučovaní na nižšom sekundárnom vzdelávaní, ich definície (spôsob zavedenia), rysovanie, vlastnosti. Štátny vzdelávací program k danej téme. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  15. Vyučovanie zhodných zobrazení v sekundárnom vzdelávaní. Zhodnosť a podobnosť trojuholníkov. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  16. Vyučovanie obsahov a obvodov rovinných útvarov a povrchov a objemov telies v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  17. Kombinatorika vo vyučovaní v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  18. Pravdepodobnosť a štatistika vo vyučovaní v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  19. Vyučovanie logiky v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  20. Vyučovanie analytickej geometrie v sekundárnom vzdelávaní. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.
  21. Konštrukčné úlohy vo vyučovaní v sekundárnom vzdelávaní. Množiny bodov s danou vlastnosťou. Štátny vzdelávací program k danej téme. Cieľové požiadavky na maturitnú skúšku. Didaktické osobitosti tohto procesu.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť informatika)

  • Obhajoba diplomovej práce (predpokladá sa, že polovica študentov študujúcich učiteľstvo informatiky v kombinácii bude mať diplomovú prácu z informatiky a polovica z druhého aprobačného predmetu),
  • kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra informatiky s dôrazom na teóriu a prax vyučovania informatiky.

Charakter záverečných prác

Diplomová práca sa v zmysle základného profilu absolventa tematicky viaže na relevantné odborovodidaktické oblasti, pričom si študent vyberá tému z oblasti jednej predmetovej špecializácie. V diplomovej práci študent preukazuje, že v primeranom teoretickom a metodologickom kontexte dokáže spracovať a interpretovať didaktický problém ako syntézu odborovej a pedagogickej časti štúdia.

Postup pri obhajobe diplomovej práce (približne 15 minút):

  1. Študent predstaví svoju diplomovú prácu štátnicovej komisii pridŕžajúc sa nasledujúceho odporúčaného postupu (5 – 7 minút):
  • názov a cieľ diplomovej práce,
  • metodika diplomovej práce (spôsob dosahovania cieľov),
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje teoretickú zložku: východiská teoretickej časti práce, opis riešeného problému a prístup k problému, závery vyplývajúce z riešenia problému,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje empirickú zložku: ciele prieskumu/výskumu, prieskumné otázky/hypotézy a zhodnotenie a výsledky prieskumu/výskumu – overenie hypotéz, problémy a diskusia, závery pre prax, prípadne teóriu,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje aplikačnú zložku: ciele a opis aplikácie, zhodnotenie (inovačného) prístupu v aplikácii, predstavenie aplikácie ako softvérového produktu s ukážkou.
  • prínos diplomovej práce (pre prax) a možnosti jej využitia.
  1. Potom prítomní vedúci a oponenti práce vlastnými slovami zhodnotia prácu a vyslovia svoje hodnotenie. Ak niektorý vedúci alebo oponent práce nie je prítomný, tak jeho posudok a hodnotenie prečíta tajomník štátnicovej komisie.
  2. Rozprava (5 – 7 minút):
  • študent odpovedá na otázky a pripomienky uvedené v posudkoch (môže ich mať pripravené na premietnutie v prezentácii za poďakovaním; podobne môže mať pripravené vizuálne podklady k odpovediam; samotná odpoveď nie je čítaná, je podaná vlastnými slovami, študent ňou zaujíma stanovisko a voľne argumentuje)
  • a na ďalšie doplňujúce otázky členov štátnicovej komisie.

Počas obhajob bude k dispozícii projektor a počítač na prezentovanie. Odporúčame prezentovať svoju diplomovú prácu so sprievodom PowerPointovej prezentácie, ktorej vypracovanie bude v súlade so zásadami tvorby prezentácií (jasná, stručná, heslovitá…).

Odporúčame, aby si študent k obhajobe diplomovej práce vypracoval písomnú prípravu a nacvičil si ju pred zvoleným publikom. Na obhajobe študent hovorí voľne (nečíta z papiera) a presvedčivo prezentuje svoje výsledky.

Podobne, kandidát na magistra si môže na štátnych skúškach vypracovať písomné odpovede na vylosované otázky (najlepšie len heslovité), ale nečíta text z prípravy – hovorí voľne.

Okruhy otázok na magisterské štátne záverečné skúšky z predmetu teória a prax vyučovania informatiky v akademickom roku 2025/2026

Didaktika informatiky a programovania

  1. Postavenie predmetu informatika v ŠVP pre ZŠ a SŠ, gymnáziách – rozdiely v cieľoch, obsahu a kľúčových kompetenciách. Hodinová dotácia na vyučovanie predmetu informatika na základných školách a gymnáziách.
  2. Aktivizujúce a motivujúce metódy (problémové, projektové, kooperatívne, bádateľské, zvedavosťou riadené…) vo vyučovaní informatiky – príklady pre ZŠ a SŠ, gymnáziá.
  3. Konštruktivizmus a konštrukcionizmus vo vyučovaní informatiky – interaktívne učebné pomôcky a digitálne nástroje.
  4. Formatívne a sumatívne hodnotenie v informatike – rozdiely a príprava pracovného listu (ZŠ a SŠ, gymnáziá).
  5. Súťaže v informatike – ich význam pre digitálne zručnosti, algoritmické myslenie a motiváciu; príklady pre ZŠ a SŠ, gymnáziá.
  6. Programovanie a algoritmické myslenie v ŠVP pre ZŠ a SŠ, gymnáziá – rozvíjané kompetencie.
  7. Špecifiká vyučovania algoritmizácie a programovania na ZŠ a SŠ, gymnáziách – miesto programovania v predmete informatika.
  8. Detské programovacie jazyky (Logo, Imagine, Baltík, Scratch, iné) na ZŠ – výhody a obmedzenia.
  9. Programovacie jazyky pre SŠ, gymnáziá (Pascal/Lazarus, Python) – didaktické prístupy pri prechode od grafických k textovým jazykom.
  10. Hodnotenie riešení algoritmických a programovacích úloh – formatívne vs. sumatívne hodnotenie, kognitívne a metakognitívne nástroje, klasifikácia.
  11. Motivácia žiakov k programovaniu na ZŠ a SŠ, gymnáziách – význam programátorských súťaží a práca s talentovanými žiakmi.
  12. Maturitná skúška z informatiky na gymnáziách – štruktúra, miesto algoritmizácie a programovania, typy úloh, overované kompetencie, hodnotenie.
  13. Umelá inteligencia v edukácii. Četboty a ich možnosti vo vyučovaní a v domácej príprave.

Informatika

Zložitosť algoritmov

  1. Časová zložitosť konkrétnych algoritmov. Príklady algoritmov s logaritmickou, lineárnou, kvadratickou a kubickou časovou zložitosťou.
  2. Zložitosť rekurzívnych algoritmov. Príklady rekurzívnych algoritmov s logaritmickou, lineárnou a exponenciálnou časovou zložitosťou.
  3. Algoritmy triedenia a ich časová zložitosť.
  4. Polynomiálna a exponenciálna časová zložitosť. NP‑úplné problémy a ich význam.

Modelovanie a simulácia systémov

  1. Modelovanie a simulácia – základné definície. Generovanie náhodných čísel a charakteristiky náhodných číselných postupností.
  2. Spojité a diskrétne systémy a ich identifikácia. Metódy identifikácie s cieľom zostavenia matematického modelu systému, rozdiel medzi diskrétnym a spojitým systémom.
  3. Numerické metódy riešenia diferenciálnych rovníc. Eulerova metóda, metóda prediktor – korektor, metóda Rungeho­‑Kuttu. Presnosť a stabilita numerických metód.
  4. Riešenie sústav lineárnych rovníc. Algoritmus spätnej substitúcie, Gaussova eliminačná metóda, praktické uplatnenie pri simuláciách.
  5. Metóda najmenších štvorcov. Aplikácia na spracovanie experimentálnych údajov, význam pri identifikácii systémov, interpretácia výsledkov.
  6. Didaktické aspekty modelovania a simulácie. Využitie simulačných experimentov vo vyučovaní matematiky, informatiky a prírodovedných predmetov.
  7. Presnosť numerických metód. Chyby zaokrúhľovania, lokálne a globálne chyby, stabilita metód pri dlhodobých simuláciách.
  8. Monte Carlo metóda. Podstata a princíp metódy, aplikácie v modelovaní a simuláciách, výhody a obmedzenia.

Mikrokontroléry

  1. Architektúra a princíp činnosti mikrokontroléra Arduino Uno. Základné súčasti (CPU, pamäte, vstupno­‑výstupné porty), rozdiel medzi mikrokontrolérom a mikroprocesorom. Použitie digitálnych a analógových vstupov a výstupov.
  2. Programovanie mikrokontrolérov v prostredí Arduino IDE. Štruktúra programu (setup, loop), základné príkazy pre prácu s digitálnymi a analógovými signálmi. Vysvetlenie princípu PWM a jeho aplikácie.
  3. Didaktické a simulačné aspekty práce s mikrokontrolérmi. Využitie prostredia Tinkercad na návrh a testovanie zapojení, prechod od simulácie k reálnemu hardvéru.
  4. Možnosti využitia mikrokontrolérov vo vzdelávaní. Didaktické prístupy pri zavádzaní mikrokontrolérov do výučby, tvorba modelových úloh pre študentov, prepojenie s rozvojom digitálnych kompetencií a STEM vzdelávaním.

Školské informačné systémy

  1. Najznámejšie školské informačné systémy (ŠIS) na Slovensku – funkcie a význam pre učiteľa, žiaka a rodiča.
  2. Využívanie ŠIS v pedagogickej praxi – hodnotenie, triedna agenda, komunikácia s rodičmi, plánovanie výučby.
  3. EduPage v príprave a organizovaní vyučovania – konkrétne funkcie a možnosti.

Prosím, zvoľte študijný polprogram.