Zmeny v stavbe slabiky starej slovenčiny sa začali realizovať najmä po zániku jerov od 10. storočia. Oproti praslovanskému stavu sa v dôsledku tohto zániku rušila otvorenosť slabík a vznikali slabiky zatvorené, no redukovala sa aj slabičnosť niektorých slov. Tieto zmeny sa viazali tak na menné, ako aj slovesné tvary. Niektoré nové črty však slabika nenadobudla len zánikom jerov, ale aj v dôsledku iných faktorov – vzniku slabičného ṛ, ḷ a prehodnocovaním praslovanskej intonácie, prízvuku a kvantity.