Nespisovné útvary národného jazyka označujeme súhrnným pojmom nárečia, ktoré môžu byť teritoriálne (slovenské nárečia sú rozdelené na jednotlivé nárečové makroareály) a sociálne (slang, argot, žargón, subštandardné slová).

Teritoriálne nárečia sa svojím osobitným fonickým, lexikálnym a gramatickým systémom najviac približujú k spisovnej forme jazyka, no v porovnaní s ním sú teritoriálne limitované a nie sú kodifikované.
Sociálne nárečia nemajú okrem lexikálno-sémantických osobitostí vlastný inventár prostriedkov.

Do sociálnych nárečí sa niekedy zaraďujú aj profesionalizmy (slová, ktoré sú typické pre istú profesijnú skupinu, napr. elvéčko – list vlastníctva, ábéčko – administratívna budova, šlaufváha – hadicová vodováha, šalungy – debniace dielce pri betónovaní, hasák – rúrkové kliešte a pod.). Prikláňame sa však k názoru, že ide len o druh slangu – profesionálny slang.

(Na zobrazenie schémy, kliknite do obrázka.)

Slang a subštandardná lexika:

Slang je forma jazyka obmedzená na isté sociálne skupiny v spoločnosti, ktorá sa lexikálne, ale niekedy aj gramaticky odchyľuje od normy spisovného jazyka.

Subštandardná lexika nie je jednoznačne definovaná, no viaže sa iba na lexikálnu zásobu. Zväčša ide o prevzaté slová z cudzích jazykov, ku ktorým máme kodifikované spisovné ekvivalenty, ale aj rôzne nesystémovo utvorené slová či zovšeobecnené slangové slová.

Subštandardná lexika má najbližšie k spisovnému jazyku, stojí niekde medzi spisovným jazykom a slangom a súvisí najmä s používaním takých slov národného jazyka, ktorých význam je takmer všeobecne známy, ale nie sú v kodifikačných slovníkoch slovenského jazyka kvalifikované ako spisovné.

Argot je sociálne nárečie, ktoré slúži na tajné dorozumievanie určitej skupiny jeho používateľov, nielen medzi deklasovanými vrstvami v spoločnosti. Argot sa často definuje ako spôsob komunikácie deklasovaných vrstiev spoločnosti a asociálov (mafia, zlodeji, drogoví díleri, narkomani, väzni a pod.), ale argotická komunikácia je každá komunikácia, ktorá vzniká s cieľom utajiť informácie pred ostatnými, ktorí nepoznajú argotický kód. Môže mať aj zábavnú funkciu, napríklad detský argot.

V minulosti používali argot aj potulní drotári, no neskôr zanikol spolu s profesiou. Keď sa pôvodný utajený význam argotických slov prezradí a zovšeobecní, slová prestávajú byť argotom a prechádzajú k slangizmom. V porovnaní so slangom argot napríklad nedeformuje spisovné slová, ale spisovným slovám zväčša utvára nové lexikálne významy.

Žargón možno zaradiť niekde medzi slang a argot. Viaže sa najmä na lexikálnu zásobu a slúži na komunikáciu istej sociálnej alebo profesionálnej vrstvy, v minulosti najmä so zámerom zvýrazniť svoje vyššie spoločenské postavenie a tým sa odlíšiť od nižšej vrstvy (aristokrati, malomeštiaci a pod.), v súčasnosti aj so zámerom utajiť informáciu.

Žargón niektorí jazykovedci ani samostatne nevyčleňujú, ale používajú ho ako súhrnné označenie slangu a argotu. Žargón sa však používa aj v súčasnosti, napríklad v komunikácii lekárov, ktorí tabuizujú diagnózy pred pacientom, dospelí skrývajú významy niektorých slov pred deťmi, ale niektorí ľudia zámerne preexponovane a neúčelne v komunikácii využívajú cudziu alebo odbornú lexiku so zámerom zdôrazniť svoje vyššie vzdelanie alebo s cieľom svojím prejavom na niekoho zapôsobiť.