V predchádzajúcej kapitole sme si povedali niečo o historickej lexike súčasnej slovenčiny. Neologizmy (nové slová) z pohľadu frekvencie používania sa v porovnaní s historickou lexikou približne nachádzajú na tej istej úrovni, no odlišujú sa od nich frekvenčnou tendenciou.

Kým historická lexika má frekvenčnú tendenciu prechádzať z pasívnej slovnej zásoby až na jej úplnú perifériu, ba napokon môže aj zaniknúť, neologizmy majú frekvenčnú tendenciu prenikať do aktívnej slovnej zásoby, prípadne až do jej jadra. Prirodzene, nemožno to tvrdiť osobitne o každom neologizme, pretože ak sa nové slovo v slovnej zásobe neudomácni, môže rovnako zaniknúť ako historické slová.