Dialektológia je jazykovedná disciplína, ktorá skúma nespisovnú nekodifikovanú) formu národného jazyka – nárečia. Nárečie (územný, teritoriálny dialekt) je jedna z nespisovných foriem národného jazyka. Je to štruktúrny jazykový útvar, ktorým spontánne komunikuje autochtónne obyvateľstvo istej (geograficky vymedziteľnej) oblasti. Nárečové makroareály tvoria rozsiahle oblasti a ohraničujú ich najmä reziduálne (zostatkové) izoglosy staršieho a mladšieho vývinu praslovanského základu slovenčiny. Na slovenskom území ich môžeme rozdeliť na tri skupiny: západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský nárečový makroareál.

Podľa vzťahu izoglosy k jazykovému javu môžeme rozlišovať izofóny (fonetické, fonologické alebo prozodické javy), izolexy a izosémy (nárečová lexika a sémantika), izomorfy (gramatické kategórie, flexia a derivácia), izotaxy (nárečová syntax) a izofrázy (nárečová frazeológia).
Zo západoslovenského nárečového makroareálu sa v minulosti začala formovať kultúrna západoslovenčina, zo stredoslovenského kultúrna stredoslovenčina a z niektorých nárečí východoslovenského nárečového makroareálu sa v minulosti začala formovať kultúrna východoslovenčina.