Stredoslovenský nárečový makroareál obsahuje popri praslovanských javoch nezápadoslovanského pôvodu aj praslovanské jazykové prvky západoslovanského pôvodu. Možno ho rozdeliť na severozápadný a juhovýchodný nárečový región.

V severozápadnom nárečovom regióne možno vyčleniť dolnooravské, stredooravské, turčianske, liptovské, zvolenské, hornonitrianske a tekovské nárečie a pomedzné areály tvoria hornooravské, východoliptovské, bánovské a topoľčianske nárečie.
V juhovýchodnom nárečovom regióne možno vyčleniť hontianske, novohradské, ipeľské, západogemerské a stredogemerské nárečie a v rámci pomedzných areálov východogemerské a horehronské nárečie.

Charakteristické praslovanské rezíduá nezápadoslovanského pôvodu môžeme rozdeliť na staršie (rat-, lat- (ražeň, lakeť); spoluhláska -l- za praslovanské -dl-, -tl- (šilo); s za praslovanské ch´ (ženísi); relačná morféma -om v tvaroch I sg. maskulín (chlapom); relačná morféma -mo v slovesných tvaroch prítomníka v 1. os. pl. (robímo, kosímo)) a mladšie (spoluhláska i- za praslovanské iь- (i-hla); slabičnosť ṛ, ḷ napr. v slove kṛv; striednica o za zadný tvrdý jer (piatok, von); osobitosti po kontrakcii (ženou, dobruo); krátkosť v slovách ako krava, slama, sila; dĺžka v neutrách v N a A pl. (mestá).

Zo západoslovanských javov možno spomenúť zachovanú spoluhláskovú skupinu kv-, gv- (kvet, hviezda), neprítomnosť epentetického ľ, spoluhláskovú skupinu -dz-, -c- za praslovanské-dj-, -t. j., -kt- (medza, svieca). Spomedzi uvádzaných javov možno ako hraničné izoglosy praslovanských rezíduí spomenúť izofóny rat-, lat-, -l- za -dl-, -tl-, s za ch´, striednica o za silný jer, tematická morféma -ie- (ber-ie-m), izomorfy -ou v I sg. feminín (žen-ou), -uo pri adjektívach (dobr-uo / dobró), -ia v N a A sg. neutier (zdrav-ia). Okrem uvádzaných izoglos to môže byť aj dodržiavanie rytmického krátenia (bráva), izofóna -u (hne-u), ď, ť (ďeťi), z izomorf sú to tvary o dobrom, o mojom, tvar zajac-e v A pl., relačná morféma -ho v posesívnych adjektívnych tvaroch (otcov-ho), z izolex sú to slová krútňava, teraz, rasca, tekvica a pod.

V dôsledku jazykových kontaktov so susedným západoslovenským nárečovým makroareálom prenikli niektoré nezápadoslovanské prvky zo stredoslovenských nárečí do západoslovenských, ale sčasti aj do východoslovenských nárečí. J. Štolc v juhovýchodnom regióne osobitne vyčleňuje ešte nárečie na hornej Rimavici.

Dolnooravské nárečie je časťou väčšej oblasti oravských nárečí a hovorí sa ním na území dolného toku rieky Orava v okrese Dolný Kubín.

Stredooravský nárečový areál sa nachádza medzi dolnooravským a hornooravským nárečovým areálom a týmto nárečím sa hovorí od západných svahov Vysokých Tatier až po horný tok rieky Orava v okresoch Trstená (po Horný Štefanov, Tvrdošín a Zábiedovo) a Námestovo (po Jasenicu a Ťapešovo). Hornooravským nárečím sa hovorí v severnej časti Oravy pri hraniciach s Poľskom v severnej časti okresu Trstená a v okrese Námestovo (od Vavrečky na sever). Turčianskym nárečím sa hovorí na území po oboch stranách Turca od jeho horného toku po ústie do Váhu v bývalej Turčianskej stolici. Liptovským nárečím sa hovorí na území kotliny medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami v úseku od Veľkej Fatry v smere horného toku Váhu smerom k Popradu v bývalej Liptovskej stolici. Zvolenským nárečím sa hovorí na území medzi Nízkymi Tatrami, Slovenským rudohorím a Veľkou Fatrou v okresoch Brezno, Banská Bystrica, Zvolen, severná časť okresov Lučenec a Banská Štiavnica a severozápadná časť okresu Krupina.

Hornonitrianskym nárečím sa hovorí v oblasti horného povodia rieky Nitra od Topoľčian smerom k Prievidzi v okrese Prievidza a v častiach okresov Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Tekovským nárečím sa hovorí v povodí hornej a strednej Žitavy medzi Tríbečom a Vtáčnikom v bývalej Tekovskej stolici. Východoliptovským nárečím sa hovorí v oblasti rozvodia Bieleho Váhu po horný tok Popradu v obciach Východná, Važec a Štrba v západnom Spiši a na Horehroní. Bánovským nárečím sa hovorí na území medzi Považským Inovcom, Tríbečom a Malou Fatrou v širokom okolí mesta Bánovce nad Bebravou.

Topoľčianskym nárečím sa hovorí v okolí mesta Topoľčany na oboch stranách rieky Nitra. Hontianskym nárečím sa hovorí v oblasti južných svahov Štiavnických vrchov medzi Hronom a Krupinicou v bývalej Hontianskej stolici v okrese Banská Štiavnica, vo východnej časti okresu Levice a západnej časti okresu Krupina. Novohradským nárečím sa hovorí v oblasti južných svahov pohoria Javorie medzi riekami Krupinica a Kriváň v bývalej Novohradskej stolici. Ipeľským nárečím sa hovorí v oblasti južných svahov Slovenského rudohoria na oboch stranách horného toku Ipľa takmer až po Rimavu.

Západogemerským nárečím sa hovorí na území medzi Rimavou, pravým behom gemerského Turca, Slovenským rudohorím a sútokom Rimavy a Slanej v časti okresu Rimavská Sobota. Stredogemerským nárečím sa hovorí v oblasti Turčianskej, Muránskej a Štítnickej doliny v okrese Revúca a v západnej časti okresu Rožňava. Východogemerským nárečím sa hovorí v oblasti Slanskej doliny v povodí horného toku rieky Slaná. Horehronským nárečím sa hovorí v oblasti horného toku Hrona a rozvodia Čierneho Váhu a Hnilca.