Pri lexikálnej zásobe je nutné rozlišovať dva pojmy – jadro lexikálnej zásoby (základný slovný fond) a lexikálna zásoba ako celok. Jadro lexikálnej zásoby obsahuje slová, označujúce denotáty, ktoré sú pre bežný život ľudí veľmi dôležité, niekedy až nevyhnutné, a väčšina s nimi prichádza do každodenného kontaktu, preto sú najpoužívanejšie. Lexikálna zásoba ako celok predstavuje súbor všetkých slov, domácich aj prevzatých, v určitom jazyku.

Rozvoj lexikálnej zásoby, ktorú v starej slovenčine tvorili najmä slová zdedené z praslovančiny (väčšina slov si svoju pôvodnú formu a význam zachovávala), sa prejavil predovšetkým prehodnocovaním slovotvorných spôsobov a postupov z praslovančiny, prehodnocovaním lexikálnych významov a preberaním slov z iných jazykov.

Slovotvorné spôsoby a postupy stará slovenčina zdedila z praslovančiny, mnohé sa v nej ustálili, niektoré však zanikli alebo sa obmedzilo ich využívanie. V starej slovenčine zanikol tzv. alternačný slovotvorný postup a reduplikačný slovotvorný postup.
Za významové zmeny slov považujeme redukciu, expanziu, vznik polysémie, rozpad polysémie, strata pôvodného a vznik nového významu slova.