Slovenský jazyk má svoje historické korene. Na to, aby sme si priblížili jeho genetické prvopočiatky, musíme sa vrátiť o viac ako 5000 rokov naspäť, keď boli naši predkovia súčasťou veľkej jazykovej rodiny a kultúry – indoeurópskej. V súčasnosti si možno pomerne ťažko predstaviť skutočnosť, že má naša kultúra a jazyk spoločné korene nielen s niektorými európskymi národmi (Nemci, Briti, Francúzi, Taliani a pod.), ale dokonca aj s takými národmi, ako sú India, Irán, Arménsko či Albánsko. V súčasnosti existujú dve teórie o pôvode indoeurópskeho prajazyka. Z jednej vyplýva, že vznikol v strednej Ázii pred 6000 rokmi a postupne sa rozšíril po celom svete.

Autori druhej verzie hľadajú pôvodnú pravlasť Indoeurópanov v tureckej Anatólii a podľa nich vznikol indoeurópsky prajazyk ešte o niekoľko tisícročí skôr a potom sa asi pred 9000 rokmi súčasne s poľnohospodárstvom odtiaľto rozšíril do celého sveta. Výskum Quentina Atkinsona z novozélandskej univerzity v Aucklande podporuje druhú verziu. Pomocou evolučných biologických modelov, ktoré sa používajú na sledovanie epidémií alebo stopovaní evolúcie DNA, sa pokúsili simulovať mutácie podobne znejúcich slov z rôznych pôvodom indoeurópskych jazykov, pričom sledovali, za aký čas sa zmenili do súčasnej podoby.

Výskumom zistili, že tieto zmeny mali trvať 8000 až 10000 rokov. Potom do ďalšieho modelu šírenia nákaz zadali súčasnú polohu pôvodne indoeurópskych jazykov a výsledný model ukázal, že pôvodná pravlasť by mala byť práve v Anatólii. Mnohí odborníci však s týmto názorom nesúhlasia, pretože pôvodne indoeurópske jazyky majú spoločné slová aj pre poľnohospodárske nástroje, ktoré museli vzniknúť skôr, ako sa indoeurópske národy rozštiepili.