Gramatické kategórie substantív a adjektív sa v porovnaní s indoeurópčinou takmer nezmenili. Praslovančina mala všetky tri čísla (singulár, plurál, duál) a sedem pádov (ablatív zanikol). Oproti indoeurópčine, ktorá sa v deklinačnom systéme vyznačovala pravidelnosťou (bez pádovej homonymie a synonymie), sa však svojimi nepravidelnosťami, pádovou homonymiou a synonymiou výrazne praslovančina odlišovala.

Pádová homonymia vychádzala z viacerých praslovanských hláskových zmien. Po zániku spoluhlások na konci tvarov sa pádové prípony, ktoré tvorila iba táto jedna spoluhláska, utvárali zo zakončenia kmeňa: napr. v indoeurópčine bola v tvare N sg. substantíva sūnu-s pádová prípona -s, no po jej zániku bol tvar sūnu. V A sg. bol v indoeurópčine tvar sūnu-m s pádovou príponou -m, no po jej zániku aj v tomto páde zostal tvar sūnu. Ďalším dôvodom bolo časté splývanie samohlások, ktoré boli súčasťou tvarotvorného základu, so samohláskami, ktoré tvorili pádové prípony. Napríklad v L sg. bola pádová prípona -i, ktorá však napríklad v slove rabo-i utvorila dvojhlásku oi, ktorá sa zmenila na praslovanské ě (rabě). Takto sa v praslovančine utvárala pádová homonymia.