Morféma, koreňová morféma, gramatická morféma, alternácia
Morféma je najmenšia vyčleniteľná časť slova alebo tvaru, ktorá je nositeľkou dajakého významu alebo funkcie.
Koreňová morféma je základnou stavebnou časťou slova alebo tvaru, ktorá je nositeľkou lexikálneho významu a napájajú sa na ňu ostatné morfémy.
Gramatická morféma je nositeľkou gramatického významu slova alebo tvaru (relačná, modifikačná, formová, kongruenčná). Jeden gramatický tvar spravidla utvára minimálne jedna koreňová a jedna gramatická morféma.
Alternácia je morfonologický jav, keď na fonému pôsobí svojimi vlastnosťami morféma a fonéma sa pod týmto vplyvom mení na korelačný protiklad (kvalitatívny alebo kvantitatívny).
Koreňová morféma je základnou stavebnou časťou slova alebo tvaru, ktorá je nositeľkou lexikálneho významu a napájajú sa na ňu ostatné morfémy.
Gramatická morféma je nositeľkou gramatického významu slova alebo tvaru (relačná, modifikačná, formová, kongruenčná). Jeden gramatický tvar spravidla utvára minimálne jedna koreňová a jedna gramatická morféma.
Alternácia je morfonologický jav, keď na fonému pôsobí svojimi vlastnosťami morféma a fonéma sa pod týmto vplyvom mení na korelačný protiklad (kvalitatívny alebo kvantitatívny).
V starej slovenčine sa v koreňových morfémach realizovali dve vývinové zmeny – zánik starých praslovanských alternácií a vznik nových alternácií. V nárečiach, v ktorých sa zachovala párová mäkkosť konsonantov, staré alternácie z praslovančiny sa zachovali, prípadne sa z nich utvorili nové alternácie (zachované staré alternácie sú v záhorskom nárečí a severnej ZSL: k / c (ruka / ruce, noha / noze, mucha / muše); v juhovýchodnej SSL sa utvorili nové alternácie: k / k´ (ruk´i)).
V nárečiach, v ktorých sa párová mäkkosť konsonantov rozpadávala alebo rozpadla, staré alternácie zanikli v prospech tvrdého člena (južná ZSL, severozápadná SSL: ru-k-a / ru-k-e; vo VSL pri maskulínach zanikli (Čech-0 / Čech-i), v niektorých tvaroch feminín sa zachovali: much-a / mu-ś-e). Zachovali sa v nich iba niektoré staré alternácie (voja-k / voja-c-i, žeňí-ch / žeňí-s-i). V slovesných vzoroch bola veľmi silná unifikácia koreňových morfém (praslovanský tvar 1. sg. peku, 2. os. pečeš → zachoval sa iba koreň peč-: pečiem, pečieš). Alternácie sa sčasti zachovali vo vzťahu neurčitok – prítomník – l-ový tvar slovies (pie-c-ť / pe-č-iem / pie-k-ol, muo-c-ť / muo-ž-em / mo-h-ol).
V nárečiach, v ktorých sa párová mäkkosť konsonantov rozpadávala alebo rozpadla, staré alternácie zanikli v prospech tvrdého člena (južná ZSL, severozápadná SSL: ru-k-a / ru-k-e; vo VSL pri maskulínach zanikli (Čech-0 / Čech-i), v niektorých tvaroch feminín sa zachovali: much-a / mu-ś-e). Zachovali sa v nich iba niektoré staré alternácie (voja-k / voja-c-i, žeňí-ch / žeňí-s-i). V slovesných vzoroch bola veľmi silná unifikácia koreňových morfém (praslovanský tvar 1. sg. peku, 2. os. pečeš → zachoval sa iba koreň peč-: pečiem, pečieš). Alternácie sa sčasti zachovali vo vzťahu neurčitok – prítomník – l-ový tvar slovies (pie-c-ť / pe-č-iem / pie-k-ol, muo-c-ť / muo-ž-em / mo-h-ol).
Rozširujúce a interfigované morfémy:
Ucelenejší vývin mali rozširujúce morfémy, ktoré stará slovenčina zdedila z praslovančiny a niektoré sa zachovali až do súčasnosti (teľa / teľ-ať-a; obidve zachované morfémy v slovách kol-o / kol-es-o; analógia morfémy s inými tvarmi: praslovanské kam-y / kam-en-e → kam-eň, kam-eň-a).
Dobre sa zachovali aj rozšírené (interfigované) morfémy, ktoré vznikli z nerovnomerne realizovanej kontrakcie v rámci starého vzoru (vol-ám, vol-áš, ale vol-aj-ú).
Ucelenejší vývin mali rozširujúce morfémy, ktoré stará slovenčina zdedila z praslovančiny a niektoré sa zachovali až do súčasnosti (teľa / teľ-ať-a; obidve zachované morfémy v slovách kol-o / kol-es-o; analógia morfémy s inými tvarmi: praslovanské kam-y / kam-en-e → kam-eň, kam-eň-a).
Dobre sa zachovali aj rozšírené (interfigované) morfémy, ktoré vznikli z nerovnomerne realizovanej kontrakcie v rámci starého vzoru (vol-ám, vol-áš, ale vol-aj-ú).
Vývin gramatických morfém:
Nové gramatické morfémy vznikali v malej miere, no azda najviac zmien zaznamenali gramatické morfémy v tvaroch maskulín, čo súviselo s rozlišovaním kategórie životnosti. Medzi nové morfémy možno zaradiť napr. -0 (nulovú) relačnú morfému pri vzore chlap, dub a kosť, ktorá vznikla zánikom jerov (chlapЪ, dubЪ, kostь), a relačnú morfému -o pri životných maskulínach vzoru chlap (napr. ded-o, uj-o).
Relačná morféma -a je pri vzoroch žena a hrdina pôvodná, rovnako ako morfémy -a, -ä, -o, -e pri vzoroch neutier. V N pl. sa rozlišovala kategória životnosti, preto vzor dub nadobudol novú morfému -y (morféma -y sem prešla z tvaru A pl.; morféma -i pri vzore chlap je pôvodná), no nepôvodná je aj morféma -e pri vzore stroj (z praslovanského -ě z A pl.).
V slovesných tvaroch zaniklo veľa gramatických morfém, ktorými sa vyjadrovali zaniknuté tvary aoristu a imperfekta. Gramatické-relačné morfémy nie sú pôvodné v 1. os. sg. (-m) a pl. (-me) a 3. os. sg. (vznikli z tematických morfém po zániku -t: prosi-tъ → pros-í) a pl. (-ú a -ia vznikli zo starších -út (← -ǫtъ) a -ȁt (← -ętъ)).
Z nových morfém ešte možno spomenúť morfémy -ové (skrížením morfémy -ove z u-kmeňov a -é z i-kmeňov maskulín z praslovanského -ьie, napr. rodičové), -ovia a -ovȁ v tvaroch životných maskulín (vznikli skížením morfémy -ove a -ia, resp. -ȁ z praslovanského -ьia, napr. synov-ia / sinov-ȁ).
V súvislosti so zánikom menného adjektívneho skloňovania zanikli aj substantívne gramatické relačné morfémy. Nové gramatické morfémy najmä v SSL v posesívnych tvaroch adjektív a zámen (otcov-ho; 0-mu),ale aj v iných adjektívnych tvaroch (napr. dobr-ího).
Nové gramatické morfémy vznikali v malej miere, no azda najviac zmien zaznamenali gramatické morfémy v tvaroch maskulín, čo súviselo s rozlišovaním kategórie životnosti. Medzi nové morfémy možno zaradiť napr. -0 (nulovú) relačnú morfému pri vzore chlap, dub a kosť, ktorá vznikla zánikom jerov (chlapЪ, dubЪ, kostь), a relačnú morfému -o pri životných maskulínach vzoru chlap (napr. ded-o, uj-o).
Relačná morféma -a je pri vzoroch žena a hrdina pôvodná, rovnako ako morfémy -a, -ä, -o, -e pri vzoroch neutier. V N pl. sa rozlišovala kategória životnosti, preto vzor dub nadobudol novú morfému -y (morféma -y sem prešla z tvaru A pl.; morféma -i pri vzore chlap je pôvodná), no nepôvodná je aj morféma -e pri vzore stroj (z praslovanského -ě z A pl.).
V slovesných tvaroch zaniklo veľa gramatických morfém, ktorými sa vyjadrovali zaniknuté tvary aoristu a imperfekta. Gramatické-relačné morfémy nie sú pôvodné v 1. os. sg. (-m) a pl. (-me) a 3. os. sg. (vznikli z tematických morfém po zániku -t: prosi-tъ → pros-í) a pl. (-ú a -ia vznikli zo starších -út (← -ǫtъ) a -ȁt (← -ętъ)).
Z nových morfém ešte možno spomenúť morfémy -ové (skrížením morfémy -ove z u-kmeňov a -é z i-kmeňov maskulín z praslovanského -ьie, napr. rodičové), -ovia a -ovȁ v tvaroch životných maskulín (vznikli skížením morfémy -ove a -ia, resp. -ȁ z praslovanského -ьia, napr. synov-ia / sinov-ȁ).
V súvislosti so zánikom menného adjektívneho skloňovania zanikli aj substantívne gramatické relačné morfémy. Nové gramatické morfémy najmä v SSL v posesívnych tvaroch adjektív a zámen (otcov-ho; 0-mu),ale aj v iných adjektívnych tvaroch (napr. dobr-ího).
Aj číslovka jeden získala nové morfémy (v nepriamych pádoch podľa tvarov adjektíva dobrý). Nové gramatické morfémy sú aj pri číslovke päť a vyšších od nej (-ch, -m, -mi: piati-ch, piati-m), pretože sa v praslovančine tieto číslovky skloňovali podľa i-kmeňov (pętь, pęti).