Morféma je najmenšia vyčleniteľná časť slova alebo tvaru, ktorá je nositeľkou dajakého významu alebo funkcie.
Koreňová morféma je základnou stavebnou časťou slova alebo tvaru, ktorá je nositeľkou lexikálneho významu a napájajú sa na ňu ostatné morfémy.
Gramatická morféma je nositeľkou gramatického významu slova alebo tvaru (relačná, modifikačná, formová, kongruenčná). Jeden gramatický tvar spravidla utvára minimálne jedna koreňová a jedna gramatická morféma.
Alternácia je morfonologický jav, keď na fonému pôsobí svojimi vlastnosťami morféma a fonéma sa pod týmto vplyvom mení na korelačný protiklad (kvalitatívny alebo kvantitatívny).
V starej slovenčine sa v koreňových morfémach realizovali dve vývinové zmeny – zánik starých praslovanských alternácií a vznik nových alternácií. V nárečiach, v ktorých sa zachovala párová mäkkosť konsonantov, staré alternácie z praslovančiny sa zachovali, prípadne sa z nich utvorili nové alternácie (zachované staré alternácie sú v záhorskom nárečí a severnej ZSL: k / c (ruka / ruce, noha / noze, mucha / muše); v juhovýchodnej SSL sa utvorili nové alternácie: k / k´ (ruk´i)).
V nárečiach, v ktorých sa párová mäkkosť konsonantov rozpadávala alebo rozpadla, staré alternácie zanikli v prospech tvrdého člena (južná ZSL, severozápadná SSL: ru-k-a / ru-k-e; vo VSL pri maskulínach zanikli (Čech-0 / Čech-i), v niektorých tvaroch feminín sa zachovali: much-a / mu-ś-e). Zachovali sa v nich iba niektoré staré alternácie (voja-k / voja-c-i, žeňí-ch / žeňí-s-i). V slovesných vzoroch bola veľmi silná unifikácia koreňových morfém (praslovanský tvar 1. sg. peku, 2. os. pečeš → zachoval sa iba koreň peč-: pečiem, pečieš). Alternácie sa sčasti zachovali vo vzťahu neurčitok – prítomník – l-ový tvar slovies (pie-c-ť / pe-č-iem / pie-k-ol, muo-c-ť / muo-ž-em / mo-h-ol).
Rozširujúce a interfigované morfémy:
Ucelenejší vývin mali rozširujúce morfémy, ktoré stará slovenčina zdedila z praslovančiny a niektoré sa zachovali až do súčasnosti (teľa / teľ-ať-a; obidve zachované morfémy v slovách kol-o / kol-es-o; analógia morfémy s inými tvarmi: praslovanské kam-y / kam-en-e → kam-eň, kam-eň-a).
Dobre sa zachovali aj rozšírené (interfigované) morfémy, ktoré vznikli z nerovnomerne realizovanej kontrakcie v rámci starého vzoru (vol-ám, vol-áš, ale vol-aj-ú).
Vývin gramatických morfém:
Nové gramatické morfémy vznikali v malej miere, no azda najviac zmien zaznamenali gramatické morfémy v tvaroch maskulín, čo súviselo s rozlišovaním kategórie životnosti. Medzi nové morfémy možno zaradiť napr. -0 (nulovú) relačnú morfému pri vzore chlap, dub a kosť, ktorá vznikla zánikom jerov (chlapЪ, dubЪ, kostь), a relačnú morfému -o pri životných maskulínach vzoru chlap (napr. ded-o, uj-o).
Relačná morféma -a je pri vzoroch žena a hrdina pôvodná, rovnako ako morfémy -a, -ä, -o, -e pri vzoroch neutier. V N pl. sa rozlišovala kategória životnosti, preto vzor dub nadobudol novú morfému -y (morféma -y sem prešla z tvaru A pl.; morféma -i pri vzore chlap je pôvodná), no nepôvodná je aj morféma -e pri vzore stroj (z praslovanského -ě z A pl.).
V slovesných tvaroch zaniklo veľa gramatických morfém, ktorými sa vyjadrovali zaniknuté tvary aoristu a imperfekta. Gramatické-relačné morfémy nie sú pôvodné v 1. os. sg. (-m) a pl. (-me) a 3. os. sg. (vznikli z tematických morfém po zániku -t: prosi-tъ → pros-í) a pl. (-ú a -ia vznikli zo starších -út (← -ǫtъ) a -ȁt (← -ętъ)).
Z nových morfém ešte možno spomenúť morfémy -ové (skrížením morfémy -ove z u-kmeňov a -é z i-kmeňov maskulín z praslovanského -ьie, napr. rodičové), -ovia a -ovȁ v tvaroch životných maskulín (vznikli skížením morfémy -ove a -ia, resp. -ȁ z praslovanského -ьia, napr. synov-ia / sinov-ȁ).
V súvislosti so zánikom menného adjektívneho skloňovania zanikli aj substantívne gramatické relačné morfémy. Nové gramatické morfémy najmä v SSL v posesívnych tvaroch adjektív a zámen (otcov-ho; 0-mu),ale aj v iných adjektívnych tvaroch (napr. dobr-ího).
Aj číslovka jeden získala nové morfémy (v nepriamych pádoch podľa tvarov adjektíva dobrý). Nové gramatické morfémy sú aj pri číslovke päť a vyšších od nej (-ch, -m, -mi: piati-ch, piati-m), pretože sa v praslovančine tieto číslovky skloňovali podľa i-kmeňov (pętь, pęti).