Pôvod slovenčiny sa od systematického jazykovedného bádania stal predmetom mnohých skúmaní slovenských aj zahraničných slavistov, no pôvod slovenského jazyka, zväčša bez spoľahlivých jazykových dôkazov, hľadali niektorí ešte v predspisovnom období. Hoci v roku 1820 A. CH. Vostokov predstavil trichotomickú klasifikáciu slovanských jazykov, touto teóriou sa spoľahlivo nevyriešili otázky pôvodu jednotlivých slovanských jazykov.

Hoci bola slovenčina klasifikovaná do skupiny západoslovanských jazykov, obsahovala aj niektoré nezápadoslovanské prvky, čo viedlo jazykovedcov k vytváraniu nových, respektíve k obmieňaniu starších teórií o pôvode slovenského jazyka.

Napríklad P. J. Šafárik už v roku 1826 v diele Dejiny slovanskej reči a literatúry uviedol, že niektoré prvky by slovenčinu radili medzi južnoslovanské a východoslovanské jazyky. Takýmto skúmaním sa približne od začiatku 19. storočia utvorilo viacero teórií, ktoré si v tejto kapitole predstavíme.