Latinské sú aj názvy mesiacov v roku, pôvodne používala stará slovenčina slovanské názvy mesiacov (napr. Veľký Sečeň – január, Malý Sečeň – február):
január (podľa Jana (Janus), „boha začiatku všetkých vecí,“ február (z latinského februa „očistenie“), marec (podľa boha vojny Marta (Mars)), apríl (podľa bohyne Afrodity > aphrilis), máj (podľa bohyne Maie, matky Herma), jún (podľa bohyne Juno (Héra), júl (z mena Julius), august (z mena Augustus), september (zo slova septimus, pôvodne „siedmy“ mesiac), október (z oktavus „ôsmy“ mesiac), november (z nonus „deviaty“ mesiac), december (z decimus „desiaty“ mesiac).

Za pôvodom slovanské možno označiť dni v týždni okrem soboty:
pondelok (zmeravením spojenia deň „po n(e)deli“), utorok (príbuzné je ruské slovo vtoroj „druhý“ deň v týždni), streda (označenia „stred-ného“ dňa v týždni), štvrtok („štvrtý“ deň v týždni), piatok („piaty“ deň v týždni), sobota je latinského pôvodu (z latinského sobotáles „plat, ktorý sa nosil učiteľom v sobotu,“ slovo však pochádza z hebrejského sabbath; u židov je siedmym sviatočným dňom sobota (sabat), týždeň sa u nich začína nedeľou), nedeľa (podobné je české „neděla-t,“ čiže biblický deň odpočinku, v ktorom sa nič nemá robiť).