Z niektorých praslovanských jazykových zmien a porovnávaním ich rozdielnych výsledkov v jednotlivých slovanských jazykoch možno zistiť, že praslovančina sa ešte pred definitívnym rozpadom praslovanského etnicko-jazykového kmeňa delila na dve veľké nárečové oblasti – východnú a západnú. Do východnej oblasti patrili kmene, z ktorých sa neskôr vyvinuli východní a južní Slovania, a do západnej kmene, z ktorých sa vyvinuli západní Slovania.

Východná nárečová oblasť sa ešte pravdepodobne delila na severnú (východní Slovania) a južnú časť (južní Slovania), ktoré sa neskôr tiež začali navzájom vymedzovať. Severná časť východnej praslovanskej nárečovej oblasti sa dostala do bližšieho kontaktu so západnými Slovanmi, preto má niektoré jazykové prvky podobné.

Na druhej strane niektoré spoločné prvky slovenčiny a češtiny s južnoslovanskými jazykmi pravdepodobne súvisia s neskorším užším kontaktom južných a západných Slovanov pri sťahovaní z pôvodnej pravlasti medzi riekami Vislou a Odrou cez Karpaty na súčasné územie niekedy v 4. – 5. storočí n. l. Tento kontakt bol pravdepodobne prerušený v 5. – 6. storočí vpádom kočovných Avarov do Podunajskej kotliny.