V historickej lexike súčasnej spisovnej slovenčiny môžeme rozlišovať archaizmy, historizmy a zastarávajúce slová.
Archaizmy sú historické synonymá, ktoré označovali veci, v súčasnosti pomenované novším názvom.

Historizmy sú slová, ktoré nemajú synonymá, ale označujú historické artefakty, ktoré sa v súčasnosti už nepoužívajú.
Zastarávajúce slová označujú veci alebo javy, ktoré sa prestávajú používať, a tieto slová vypadávajú z aktívnej slovnej zásoby do pasívnej slovnej zásoby.

Pri archaizmoch sa denotát, ktorý bol v minulosti označený iným slovom ako v súčasnosti, ešte stále používa, len má novšie pomenovanie. Často sa archaizmy využívajú na priblíženie charakteristiky určitého historického obdobia napríklad v umeleckej literatúre. Denotát, ktorý sa označoval určitým slovom (historizmom), sa v súčasnosti už nepoužíva (v mnohých prípadoch veľa vecí aj úplne zaniklo) a vec teda nemá novšie označenie iným slovom, ale stále sa označuje tým istým slovom.

Možno však badať aj úsilie o revitalizáciu niektorých historizmov (samozrejme, zároveň aj vecí, ktoré označujú), napríklad župa, župan, lýceum a pod.
Zastarávajúce slová súvisia s frekvenciou používania slov a predstavujú zachytenie prechodu slov medzi archaizmy a historizmy. Zastarávanie lexikálnych jednotiek je dlhodobý proces
Niekedy sa medzi historizmami, archaizmami a zastarávajúcimi slovami nedá vymedziť pevná hranica.