Spisovný jazyk je základná forma národného jazyka, ktorá je kodifikovaná, celospoločensky platná a záväzná, nadnárečová a spoločenským potrebám primerane štylisticky diferencovaná.

Okrem základných funkcií, napríklad celonárodnej dorozumievacej funkcie, má spisovný jazyk aj národnoreprezentatívnu a národnointegračnú funkciu.

Spisovný jazyk je zjednocujúcim útvarom celého národa.

Kodifikácia je súbor pravidiel a predpisov na používanie spisovného jazyka v istom období, záväzných pre používateľov daného spisovného jazyka.

(Na zobrazenie schémy kliknite do obrázka.)

Spisovný jazyk je nadnárečový útvar, pretože presahuje teritoriálnu a sociálnu obmedzenosť teritoriálnych a sociálnych nárečí. Od nespisovných útvarov ho odlišuje aj kodifikácia. Vzťahuje sa iba na spisovný jazyk, ostatné útvary národného jazyka nie sú kodifikované. Jej cieľom je pôsobiť na hladké fungovanie spisovného jazyka v komunikačnej jazykovej praxi.

Spisovným jazykom sa možno dorozumieť a oficiálne ním komunikovať na celom území Slovenskej republiky. Jeho komunikačné ovládanie je povinné pre každého občana nášho štátu. Primeraná štylistická diferencovanosť jazyka spoločenským potrebám znamená využívanie prvkov spisovného jazyka v jednotlivých funkčných štýloch (hovorový, administratívny, umelecký, náučný, publicistický štýl a sekundárne štýly). Dôležitou podporou fungovania spisovného jazyka je inštitucionálna starostlivosť oň, ktorú v súčasnosti zabezpečuje Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.