Myšlienka zapisovania a uchovávania písaných záznamov pochádza od Sumerov a je stará 7 000 rokov (sumerské zápisy a hieroglyfy). Neskôr, v druhom tisícročí, pred naším letopočtom, pribudli čínske archívy, následne budhistické záznamy v Indii. Vznikli nielen dokonalé písma a písomné systémy, ale aj rozsiahle archívy a knižnice. Zbieranie a triedenie písomných dokumentov prevzalo z Východu aj antické Grécko a Rím. Od 6.teho storočia pred naším letopočtom Rimania pravidelne robili sčítanie ľudu a majetku, v 3. storočí založili Alexandrijskú knižnicu. Bol to staroveký informačný systém, ktorý zamestnával stovky pisárov a knihovníkov.
Islamské ríše prevzali od Ríma zvyk budovať verejné i súkromné knižnice. V Európe zaznamenali knižnice obrovský rozvoj po objave kníhtlače v 15. storočí.
Objavom kníhtlače sa papier stal najdôležitejším prostriedkom, čiže médiom na uchovávanie a šírenie informácií. Objav a vývoj písacieho stroja predstavuje prvý krok k mechanizácií zápisu a rozmnožovaniu textov.
Rastúci objem informácií, ktoré ľudská spoločnosť potrebuje spracúvať a zaznamenávať, ukázal, že papier nie je dostatočným médiom. V súčasnosti sa používajú CD nosiče, DVD, USB. Tieto médiá dovoľujú dokumenty, texty a údaje opravovať, kopírovať, vkladať do iného dokumentu a spracúvať ich rôznymi spôsobmi.
V súčasnosti sa počítač svojou rýchlosťou a pamäťou stáva nenahraditeľným prostriedkom získavania a spracúvania informácií.