Informácia
Informácia znižuje chaos, neurčitosť, náhodnosť – z chaosu robí poriadok z neurčitosti robí určitosť, z náhodnosti zákonitosť.
Informácie sú fakty, skúsenosti a vedomosti, ktoré ľudstvo zbiera, zaznamenáva, spracúva a odovzdáva ďalej, teda informácia sa viaže na odovzdávanie správ.
Informácia zahrňuje v sebe správu spolu s jej významom pre príjemcu. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Podľa Shannonovej teórie informácií je informácia mierou stredného informačného obsahu, prenositeľného daným kódovaním.

C. E. Shannon – autor teórie informácie
Pri informáciách skúmame štyri základné činnosti:
  • Získavanie
  • Uchovávanie
  • Spracúvanie
  • Šírenie

Čo teda vieme o informácií?
Základné charakteristiky informácie by sme mohli zhrnúť do nasledujúcich bodov:
  • možno ju merať – jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
  • má svojho adresáta – pre ktorého môže, ale nemusí mať význam. Z tohto hľadiska teda môžeme informácie rozdeliť na užitočné a neužitočné
Z toho nám vyplýva vzťah medzi údajom a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom. Rozdiel medzi údajom a informáciou ilustruje napr. takáto situácia: Povieme, že kopec je vysoký 600 yardov. Človek, ktorý vie, akú veľkosť má táto dĺžková jednotka, si môže výšku kopca predstaviť. Pre človeka, ktorý nikdy o yardoch nepočul, je skutočná veľkosť kopca neznáma.

Podoby informácie: maľby, záznamy, knihy, mapy, čiarové kódy, návody…