Uhorsko bolo v oveľa horšej hospodárskej a politickej situácii, a preto Mária Terézia podnikla kroky na reformu, zjednotenie a poštátnenie uhorského školstva.

Základné školy boli zreformované nariadením Ratio educationis z roku 1777. Triviálne, hlavné a normálne školy (normálky) sa podľa tohto zákona organizovali tak ako v Rakúsku. Ratio však nevyriešilo mnohé otázky, ktoré sa stali ohniskom rozporov vo vývine uhorského školstva a predmetom neskorších jozefínskych reforiem.

Jozefínske reformy Jozefa II. priniesli povinnú školskú dochádzku detí vo veku 6 – 12 rokov, každoročný súpis školopovinných detí a vytvorili podmienky pre rozvoj národných škôl. Za absenciu detí v škole boli rodičia sankcionovaní.

Súčasne sa požadovalo, aby v každej obci, kde bola fara, bola zriadená aj škola, ktorú mali navštevovať deti zo susedných obcí do vzdialenosti 5 km, a to aj deti iného vierovyznania, ak nemali vlastnú školu. Vyučovanie bolo bezplatné.