Ako sme už uviedli v historickom vývoji primárneho vzdelávania, vzdelávacia politika sa do r. 1990 odvíjala od dokumentu Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy (prijatý v r. 1976). Rok 1989 priniesol mnohé spoločenské zmeny, ktoré sa odzrkadlili aj v oblasti vzdelávania. Základnou prioritou bolo vymaniť učebné osnovy spod vplyvu jednostrannej ideologickej manipulácie. Táto snaha viedla k realizácii rôznych demokratizačných procesov (poukážeme len zmeny týkajúce sa primárneho vzdelávania) – predĺženie vzdelávania na ZŠ z 8 na 9 rokov, skrátenie povinnej školskej dochádzky z 10 na 9 rokov, možnosť zriaďovať neštátne základné školy.

Vytvorila sa možnosť pre podnikanie škôl a do popredia sa dostala problematika žiakov s postihnutím. Zaviedlo sa označenie špeciálna škola (namiesto označenia osobitná škola a pomocná škola) a pojem „žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“.

Postupne sa začala presúvať riadenie (vymenovávanie/odvolávanie riaditeľov škôl, zriaďovať/rušiť školy a školské zariadenia a pod.) z centrálnej úrovne na obce a samosprávy – decentralizácia školského systému. Uvedené zmeny sa začali premietať do praxe, pričom prvých desať rokov prinieslo aj menšie úpravy.