Čo je diagnostikovanie?
Pod pojmom diagnostikovanie rozumieme činnosť, prostredníctvom ktorej hodnotíme výchovno- vzdelávacie situácie.
Diagnostikovanie žiaka sa zameriava na:
  • zistenie aktuálneho stavu rozvoja žiaka;
  • jednotlivé zložky osobnosti žiaka (kognitívna, afektívna, sociomorálna, estetická, psychomotorická a pod);
  • pozitívne vlastnosti žiaka (má sa zisťovať čo žiak vie, nie čo nevie).
 
Funkcie diagnostikovania:
  • zistenie naučenosti a vychovanosti žiaka;
  • motivovanie žiaka (prostredníctvom diagnostiky žiak dostáva spätnú väzbu o svojich vedomostiach a výkone).
 
Druhy diagnostikovania:
  • formálne – žiaci vedia, že sú diagnostikovaní (napr. diktát);
  • neformálne – charakteristické pre činnosť učiteľa v každodenných aktivitách (napr. spontánne posudzovanie žiakov pri určitej činnosti).
 
Diagnostické metódy:
  • pozorovanie činnosti žiaka – štruktúrované (plánované)/neštruktúrované (spontánne);
  • diagnostický rozhovor – zisťovanie postojov, názorov a pod.;
  • písomné a ústne skúšky;
  • analýza žiackych produktov a pod.
Diagnostika je spojená aj s klasifikáciou, ktorá predstavuje hodnotenie žiaka za určitú činnosť a je vyjadrená číslom, obrázkom alebo nejakým symbolom.