V 50. a 60. rokoch nastal prudký rozvoj školstva. Učitelia sa vzdelávali na pedagogických gymnáziách, inštitútoch a vysokých školách pedagogických. Dokument Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy hovorí o príprave učiteľov na stredných pedagogických školách (učitelia preprimárnej edukácie) a na fakultách VŠ (fakulta pedagogická, prírodovedecká, filozofická, telesnej výchovy a športu).

V roku 1982 – 83 bolo na Slovensku 8 stredných pedagogockých škôl, 4 pedagogické fakulty (TT, NR, BB, PO), 2 filozofické fakulty (BA,PO), 2 prírodovedecké (BA,KE), matem.-fyzikálna fakulta (BA) a fakulta telesnej výchovy a športu (BA).

Po roku 1989 nastala zmena v príprave učiteľov. V prvých rokoch sa preferovali len určité odborové predmety, často na úkor pedagogických a psychologických. V učiteľstve pre primárnu edukáciu, ktoré sa realizovalo len popri iných učiteľských štúdiách, sa po roku 1996 objavili snahy o vytvorenie elementárnej pedagogiky ako vedného odboru. Po podpísaní Bolonskej deklarácie (1999) sa zaviedol kreditový systém VŠ a tým sa upravili aj učebné plány. Vzniklo trojročné bakalárske a dvojročné magisterské štúdium a bol vytvorený študijný odbor predškolská a elemntárna pedagogika.