Počiatky učiteľskej profesie siahajú až do otrokárskej spoločnosti. V rímskom cisárstve boli učitelia menovaní cisárskym šk. inšpektorátom. V období feudalizmu bolo školstvo pod záštitou cirkvi a úloha učiteľa prislúchala kňazom a mníchom. Do vydania Ratio educationis sa mohol stať učiteľom každý, kto vedel čítať, písať a počítať.

Od jeho vydania (r. 1777) sa pre učiteľov zriadili 1-ročné kurzy. Od roku 1840 sa zriaďovali už 2-ročné kurzy pre učiteľov, ktoré sa označovali preparandie. V roku 1868 bol vydaný školský zákon, ktorý priniesol 3-ročné učiteľské ústavy. V roku 1881 sa dĺžka štúdia predĺžila na 4 roky. Aj po vzniku 1. Československej republiky sa vzdelávanie učiteľov uskutočňovalo po dobu 4 rokov v učiteľských ústavoch. Neskôr sa k nim pripojila Štátna pedagogická akadémia (1-roč. kurz).

V roku 1940 sa premenovali učebné ústavy na učebné akadémie a štúdium sa predĺžilo na 5 rokov. Až v r. 1946 sa začali učitelia vzdelávať na pedagogických fakultách a tak získali vysokoškolské vzdelanie. V r. 1959 vznikli pedagogické inšitúty (Trnava,Nitra, Martin), čo boli vysoké školy na prípravu učiteľov základných škôl, kde sa realizovalo aj doplňujúce pedagogické štúdium (DPŠ).