Nervová sústava
● prijíma informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia. Tieto informácie triedi a spracúva a vytvára výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť.

Anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón. Nervová bunka sa skladá z tela bunky a jej výbežkov.

Každý neurón môže byť synapsiami spojený aj s niekoľko tisícmi ďalších neurónov. Nervová bunka prijíma podráždenie od zmyslovej alebo od inej nervovej bunky a odovzdáva ho ďalej nervovej, prípadne svalovej alebo žľazovej bunke. Celý tento princíp sa deje na princípe reflexného oblúka: podráždenie zmyslových buniek – receptora – sa v podobe vzruchu prenáša dostredivými nervovými vláknami do ústredia nervovej sústavy (miechy, mozgu), tam vznikne odpoveď, ktorú odstredivé nervové vlákna prenesú na výkonný orgán – efektor (svalové alebo žľazové bunky).

Z vačkov s prenášačom (tzv. presynaptické vezikuly) sa vylúči do synaptickej štrbiny mediátor. Látka, vďaka ktorej dôjde k prenosu vzruchu. Najčastejšie býva acetylcholín, noradrenalín alebo dopamín. V postsynaptickej membráne sa podobné vezikuly nevyskytujú, preto je vedenie vzruchu jednosmerné.