Zavedenie povinnej školskej dochádzky prinieslo so sebou i otázku kto, kde a ako sa budú vzdelávať deti s postihnutím. V „bežných“ školách pre ne neboli vytvorené vhodné podmienky, preto začali vznikať ústavy, školy, triedy, väčšinou charitatívne zamerané, ktoré ponúkali segregovanú výchovu.

Vzťah spoločnosti, postoje spoločnosti k jedincom s postihnutím sa vo svete menili v závislosti, ako uvádza Milichovský (2010, s. 9), na „štruktúre, stupni myslenia, morálky a noriem spoločenského života. V jednotlivých obdobiach a v jednotlivých zemiach boli veľmi rozdielne, podľa pôvodu a sociálneho postavenia osôb s postihnutím“.