Telesné postihnutie vzniká poškodením nosného a pohybového ústrojenstva (kosti, kĺby, šľachy, svaly) alebo poškodením nervového ústrojenstva (mozog, miecha, periférne nervstvo). Z hľadiska času vzniku môže ísť o telesné postihnutie vrodené alebo získané v ktoromkoľvek období života (Kollárová, 2010).

V špeciálnopedagogickej odbornej literatúre sa za telesné postihnutie považuje pretrvávajúce alebo trvalé nápadnosti pohybových schopností s trvalým alebo podstatným pôsobením na kognitívne, emocionálne a sociálne výkony. Príčinou je poškodenie podporného alebo pohybového aparátu alebo iné organické poškodenie (Vítková, 1998).

„Telesne postihnutý je jednotlivec s chybou pohybového a nosného ústrojenstva, ako aj s chybou nervového ústrojenstva, ak sa táto prejavuje porušenou hybnosťou“ (Kollárova, 1993, s. 9).

TP je chyba/porucha oporného a pohybového systému (sústavy, aparátu) a nervového systému, ak sa tieto prejavujú narušenou pohyblivosťou alebo odlišnosťami na vonkajšom vzhľade, ktoré viditeľne odlišujú nositeľa tejto chyby od ostatných („zdravých“) ľudí a je s tým spojené aj subjektívne negatívne (traumatizujúce) prežívanie.