Platformy prístupu k edukácii detí s postihnutím
Background image
1. EXKLÚZIA:
  • deti s postihnutím, narušením a ohrozením sú vylúčené z edukačného procesu.
2. SEGREGÁCIA - deti, ktoré sa majú zaškoliť, sú rozdeľované podľa vopred stanovených kritérií na určité podskupiny. Pri takomto selektívnom prístupe sa vychádza z názoru, podľa ktorého je žiakom možné poskytnúť optimálnu edukáciu iba v čo najviac homogénnych skupinách.

Celý edukačný systém je zložený z dvoch základných subsystémov: sústavy tzv. bežných škôl a sústavy špeciálnych škôl, ktoré sa ešte ďalej členia (Scholz, 2007, citovaný podľa Lechtu, 2010). Uvádzame aj iný pohľad na segregáciu v edukácii.

Podľa Vašeka (2003) pre relatívne segregovanú edukáciu v špeciálnych školách a zariadeniach sa berie do úvahy, že umožňuje:
  • homogenizáciu triedy z hľadiska druhu a stupňa postihnutia a umožňuje používanie kompenzačnej a didaktickej techniky (na zakúpenie finančne náročnej),
3. INTEGRÁCIA
  • integrované vzdelávanie Průcha, Walterová a Mareš (1998) charakterizujú ako „prístupy a spôsoby zapojenia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do hlavných prúdov vzdelávania a do tried bežných škôl.

    Cieľom takéhoto vzdelávania je poskytnúť žiakom s ťažkými a trvalými zdravotnými postihnutiami spoločnú skúsenosť s ich zdravými vrstovníkmi a pritom rešpektovať ich špecifické potreby    .“
4. INKLÚZIA – v súčasnosti je možné evidovať u nás i v zahraničí trojdimenzionálne chápanie inkluzívnej edukácie. Ako uvádza Horňáková (2006), inklúzia sa takto môže:
  • stotožňovať s integráciou,
  • môže sa chápať ako vylepšená „optimalizovaná“ integrácia,
  • môže byť chápaná ako nová kvalita prístupu k postihnutým deťom, ako bezprostredné akceptovanie špeciálnych potrieb všetkých detí. V súčasnosti sa za adekvátne pokladá tretie chápanie.
Žiaci sa v rámci inkluzívneho edukačného konceptu už nedelia na dve skupiny (tzn. na tých, ktorí majú špeciálne potreby, a na tých, ktorí ich nemajú), ale ide o jednu heterogénnu skupinu žiakov, ktorí majú rozličné individuálne potreby.

Veľmi zjednodušene by bolo možné povedať, že INTEGRÁCIA si vyžaduje väčšie prispôsobenie dieťaťa škole, pokým INKLÚZIA sa snaží viac prispôsobiť edukačné prostredie deťom (Lechta, 2010, s. 29).
  • postupovať rovnakým tempom, možnosť skupinovej aplikácie adekvátneho obsahu vzdelávania, metód a foriem (curriculum),
  • odbornosť pedagóga z hľadiska špeciálnej pedagogiky,
  • špecifickú úpravu priestorov pre potreby edukácie v rozsahu príslušného postihnutia,
  • väčší pocit spolupatričnosti v rámci triedy (či skupiny),
  • možnosť častejšieho dosahovania a prežívania úspešnosti,
  • možnosť poskytovania komplexnej rehabilitačnej starostlivosti v špecializovaných zariadeniach školy či ústavu,
  • možnosť poskytovania komplexnej rehabilitačnej starostlivosti v špecializovaných zariadeniach školy či ústavu,
  • poskytovanie väčšieho rozsahu výchovnej starostlivosti (celodenne, celotýždenne či celomesačne, podľa požiadaviek a možnosti rodičov),
  • pre špeciálne školy a zariadenia vytvárať odbornú bázu na rozvíjanie praxe príslušnej špeciálnej edukácie,
  • pri špeciálnych školách a zariadeniach väčšiu možnosť efektívneho využívania užšie špecializovaných rehabilitačných ustanovizní (Vašek, 2003, s. 56 - 57).
„Pokiaľ ide o ciele, majú segregovaná/selektívna a integratívna edukácia, rovnako ako inkluzívna edukácia, rovnaké konečné méty – sociálnu adaptáciu človeka s postihnutím“ (Lechta, 2010, s. 30).

V súčasnom vzdelávacom systéme SR ešte nemožno hovoriť o inklúzii, i keď sa SR k nej legislatívne zaviazala, ale skôr o istom procese, ktorý je možno vyjadriť dvojtvarom INTEGRÁCIA/INKLÚZIA.
(Pre zobrazenie textu, klikni na nadpisy).