Nepočujúce deti - sluchová porucha nastala vo včasnom detskom veku (pre-, peri-, postnátalnom veku), pred osvojením reči (v prelingválnom období) v takej miere, že úplne stratili sluch alebo ich sluchová funkcia bola ťažko narušená.

Osvojenie hovorenej reči závisí od mnohých faktorov, veľmi často sa spoločne združujú a komunikujú prostredníctvom manuálnych foriem komunikácie.

Nedoslýchavé deti - poškodenie sluchového orgánu spôsobuje narušenie sluchového vnímania do tej miery, že pomocou kompenzačných pomôcok je možné vnímať hovorenú reč, aj keď obmedzene, auditívnou spätnou väzbou si môže aj čiastočne kontrolovať vlastnú reč.

Nedoslýchavosť môže byť prevodového typu alebo percepčného typu.

Ohluchlé deti - totálna alebo praktická hluchota nastala po ukončení spontánneho vývinu slovnej zásoby (postlingválne).

Hluchota neumožní sluchom vnímať reč a okolité zvuky, majú zachované akustické predstavy, ktoré vedia aktualizovať.

Môžu mať závažné psychické problémy, pretože si uvedomujú hodnotu zvuku a komunikácie s prostredím.

Deti s kochleárnym implantátom:

KI je pomôcka (úspešnosť závisí od včasného zistenia poruchy sluchu, operácia a aplikácia okolo 1. roku života) + intenzívna edukácia reči a sluchu.
Neuroprotéza - dáva šancu na osvojenie reči sluchom (Romančíková, Schmidtová, 2010).

Je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o myslenie nepočujúcich, najväčšie problémy v dôsledku absencie slovnej, orálnej reči vznikajú v oblasti myšlienkových operácií, najmä zovšeobecnenia a abstrakcie, čo vedie k tomu, že sa oneskoruje chápanie noriem a iné.