Za osobu so zrakovým postihnutím (z aspektu tyflopédie) považujeme takého jedinca, ktorý i po optimálnej korekcii (medikamentózna, chirurgická, okuliare a iné) má v bežnom živote problémy zo získavaním a spracovaním informácií zrakovou cestou (čítanie, písanie, zraková orientácia v priestore atď.); (Vitásková, Ludíková Souralová, 2003, citované podľa Slowíka, 2007).

Zrakovo postihnuté osoby majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanála príjem zrakových informácií výrazne znížený alebo aj znemožnený. V dôsledku toho majú špecifické potreby v edukáci, v pohybe a priestorovej orientácii, v komunikácii prostredníctvom písanej reči, v sebaobsluhe, ale aj pri transformácii optických informácií na poznatky. Niektoré poznatky sa vôbec nevytvoria (ide o také, ktoré sú bezprostredne viazané na príjem optických informácií), napr. farba a pod. (Vašek, 2003, s. 172).

Zrakové poruchy môžu byť vrodené alebo získané. Podľa doby vzniku poškodenia rozlišujeme prenatálne (pôsobia počas vnútromaternicového vývinu), perinatálne (vzniknuté pri samotnom pôrode) a postnatálne poškodenia (úrazy oka a choroby). Podľa trvania zrakového poškodenia rozlišujeme poruchy krátkodobé, opakujúce sa a dlhodobé (Lopúchová, 2007).

Z hľadiska využitia akýchkoľvek zvyškov zraku je dôležitý vek jedinca, v ktorom k postihnutiu došlo.