Špeciálna pedagogika - vedná oblasť v sústave pedagogických vied, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie (výchovy, vzdelávania, vyučovania) detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia, narušenej komunikačnej schopnosti či psychosociálneho narušenia alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania, jedinci s nadaním či inými špecifickými potrebami (Vašek, 2003).

Špeciálna pedagogika vzhľadom na svoj predmet patrí v najširšom svojom význame do sústavy vied o človeku a v užšom význame do systému pedagogických vied.

V rámci nich tvorí relatívne samostatný vedný odbor (vednú oblasť), pozostávajúci zo širšie, všeobecnejšie koncipovanej špeciálnej pedagogiky a užšie zameraných jej jednotlivých špecializácií (odborov).

ŠP kooperuje s celým radom súvzťažných vied a čerpá z iných vedných odborov. Tieto vedy sa označujú ako pomocné vedy, ktorých poznatky využíva pri formulovaní svojich cieľov, pri opisovaní ľudského jedinca, u ktorých má dosiahnuť určité ciele; a hraničné odbory sú odbory, v ktorých centre záujmu majú tiež jedinca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ale zaoberajú sa ním z iného aspektu (napr. liečby).

Špeciálna pedagogika sa zaoberá skúmaním zákonitostí špeciálnopedagogických javov a špeciálnopedagogických procesov v rámci edukácie.
Pod pojmom špeciálnopedagogický jav sa chápu také súčasti vonkajšieho sveta, ktoré prezentujú subjekt, na ktorý je špeciálna pedagogika zameraná, takýmito javmi sú napr. postihnutie, narušenie, viacnásobné postihnutie, ohrozenie, a tiež ich nositeľ.

Pod pojmom špeciálnopedagogický proces sa rozumejú také zámerné a cieľavedomé aktivity, ktoré sú zamerané na dosiahnutie kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien u jedincov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Takými procesmi sú napr. špeciálna edukácia, reedukácia, korekcia, rehabilitácia, intervencia, stimulácia a iné (Vašek, 2003).

Cieľom špeciálnej pedagogiky je vzdelávať a vychovávať jedincov s postihnutím, narušením a ohrozením tak, aby sa čo najskôr vyrovnali so svojimi danosťami,
aby boli spôsobilí žiť relatívne plnohodnotný, samostatný život v spoločnosti nielen ako konzumenti, ale aj ako tvorcovia hodnôt vytvorených aj ich cieľavedomou činnosťou.