1. Ciele a úlohy výchovy a vzdelávania nevidiacich žiakov sú orientované predovšetkým na špeciálnopedagogickú rehabilitáciu, a to najmä na kompenzáciu dôsledkov zrakového postihnutia . Ciele výchovy a vzdelávania sú podmienené rozsahom a charakterom zrakového postihnutia, ako aj dobou jeho vzniku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že sa u nevidiacich žiakov vyskytujú odchýlky od štandardných prejavov.

Predovšetkým je to absencia alebo výrazná redukcia možnosti učenia sa na základe vizuálneho vnímania a žiadna alebo nedostatočná úroveň vizuálneho kontaktu, ktorý je inak bežný v medziľudskej interakcii. Celková situácia v tejto oblasti je sťažená aj skutočnosťou, že nevidiaci žiak nemôže vnímať neverbálne časti komunikácie. Vo výchovno-vzdelávacom procese má mimoriadny význam používanie kompenzačnej techniky, najmä IKT a na písomnú komunikáciu sa používa Braillovo písmo.

2. Ciele a úlohy výchovy a vzdelávania žiakov so zvyškami zraku zohľadňujú požiadavku rozvíjania zvyškov zraku (zraková stimulácia) v kombinácii s rozvíjaním vnímania ostatnými zmyslami (kompenzácia). Vo výchove a vzdelávaní žiakov so zvyškami zraku je pomer využívania reedukácie a kompenzácie zraku podmienený individuálnymi možnosťami žiakov a charakterom učiva.

V zásade ide o vzdelávanie striedaním spôsobu práce zamerané na získanie čo možno najkomplexnejších a najpresnejších informácií - poznatkov v rámci požiadaviek základnej školy.

3. Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania slabozrakých žiakov je rozvoj zrakového vnímania detí pomocou súboru techník, metód a postupov a podpora optimálneho využívania zraku.

Vzhľadom na požiadavku komplexnosti prijímaných a spracovávaných informácií je u slabozrakých žiakov dôležité okrem reedukácie zraku sústrediť sa aj na systematický rozvoj kompenzačných mechanizmov (hmat, sluch, čuch a chuť), podľa potrieb sa precvičuje aj priestorová orientácia a samostatný pohyb.

Z pohľadu zabezpečenia adekvátnych podmienok výchovno-vyučovacieho procesu tvoria nevidiaci relatívne homogénnu skupinu, zatiaľ čo čiastočne vidiaci a slabozrakí žiaci predstavujú veľmi heterogénnu skupinu. Požiadavky na školskú prácu individuálne integrovaného dieťaťa alebo žiaka so zrakovým postihnutím by mali zohľadňovať možnosti jeho zrakovej práce a vychádzať z výsledkov špeciálnopedagogickej diagnostiky. (Németh, 2012).

Možnosti zrakovej práce detí a žiakov so zrakovým postihnutím pri niektorých diagnózach sa autor publikácie Individuálna integrácia detí a žiakov so zrakovým postihnutím O. Németh (2012) pokúsil názorne ukázať v niekoľkých prílohách. Ukážky nie sú, ako uvádza autor, vyčerpávajúce, pretože dôsledky jednotlivých diagnóz sa môžu prejavovať v rozličnom rozsahu a vzájomných kombináciách.