Špecifiká edukácie
  • Obsah vzdelávania žiakov so SP je rovnaký ako obsah vzdelávania žiakov základných škôl, pričom sa rešpektujú osobitosti vyplývajúce zo SP žiakov.
  • Vzhľadom na SP a narušenú komunikačnú schopnosť žiaka so SP je potrebná výučba špecifického predmetu komunikačné zručnosti.
  • Väčšina žiakov má v dôsledku SP ťažkosti so zvládnutím slovenského jazyka, z toho vyplývajú následne ťažkosti s učením sa ďalšieho cudzieho jazyka.
  • Žiak so SP sa musí najprv naučiť komunikovať v slovenskom jazyku, aby sa mohol učiť ďalší cudzí jazyk. Z uvedených dôvodov sa prvý cudzí jazyk začína učiť v 4. ročníku základnej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím. Druhý cudzí jazyk u žiakov so SP je voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka.
 
  • U nedoslýchavých žiakov a žiakov s kochleárnym implantátom sa môže realizovať s prihliadnutím na druh a stupeň sluchového postihnutia aj počúvanie s porozumením.
  • Predmet hudobná výchova v základných školách pre žiakov so sluchovým postihnutím s prihliadnutím na sluchové postihnutie nie je povinný. Namiesto hudobnej výchovy sa môže vyučovať pohybovo-dramatická výchova, dramatická výchova, rytmicko-pohybová výchova alebo sluchová výchova.
 
Primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie žiakov so SP s prihliadnutím na druh a stupeň SP sa uskutočňuje v uvedených komunikačných formách:
  • Hovorený jazyk je jazykový systém slovenského jazyka, realizovaný prostredníctvom zvuku, hlások jazyka, vnímaných sluchom. Hovorený jazyk má auditívnu, vizuálnu a motoricko-vizuálnu formu (počúvanie, čítanie, hovorenie, písanie ). Realizuje sa v hovorenej a písanej reči.
  • Písomná forma jazyka je významný doplnok komunikačných prostriedkov v procese vzdelávania žiakov so sluchovým postihnutím, umožňuje hovorený jazyk vnímať vizuálne.
 
  • Posunkový jazyk pozostáva z posunkov, a tie z manuálnych komponentov, ktoré sú produkované rukami a ramenami a nemanuálnych komponentov, kam patrí výraz tváre, pohľad, pohyby hlavy, pohyby hornej časti tela a orálne komponenty. Posunkový jazyk má všetky podstatné vlastnosti jazyka, vrátane gramatického systému. Má viacero odlišností od hovoreného jazyka. Niektoré detis si posunkový jazyk osvojujú ako svoj prvý jazyk. Posunkový jazyk má motoricko-vizuálnu formu a realizuje sa v posunkovej reči. Je prirodzeným jazykom nepočujúcich osôb.
  • Posunkovaná slovenčina využíva komunikačné prostriedky posunkového jazyka a gramatický systém hovoreného jazyka. Posunkovaná slovenčina nie je prirodzeným jazykom nepočujúcich osôb.
 
  • Prstová abeceda je samostatný komunikačný systém alebo môže byť súčasťou posunkového jazyka a posunkovanej slovenčiny. Prstová abeceda sa realizuje prstami, vo väčšine prípadov znázorňuje tvar písaného alebo tlačeného písmena a používa sa na sprostredkovanie písmen hovoreného jazyka. Prostredníctvom prstovej abecedy sa žiaci so sluchovým postihnutím učia spájať písmená do slov, spoznávajú článkovanosť hovoreného jazyka, a tak si vytvárajú a rozvíjajú slovnú zásobu.
  • Odzeranie je sledovanie pohybov pier, sánky a jazyka zrakom a súčasné analyzovanie a porozumenie sledovanej hovorenej reči. Predpokladom dobrého odzerania je vybudovaná slovná zásoba v hovorenom jazyku.
 
Pomocné artikulačné znaky sú umelo vytvoreným systémom prstových znakov, ktoré uľahčujú identifikáciu hlásky zvukového jazyka pri artikulácii, využívajúc pritom jednu alebo viacero charakteristík slovenských hlások, napr. znelosť, neznelosť, nosovosť, postavenie jazyka, miesto a spôsob artikulácie.

Tento systém je zameraný na dopĺňanie odzerania, umožňuje „vidieť“ tie hlásky, ktoré sa ťažko odzerajú z úst (Domancová a kol., 2009).
 
V základných školách, v ktorých vzdelávajú žiakov so sluchovým postihnutím, sa používajú surdopedagogické metódy, pomocou ktorých je možné v daných podmienkach čo najoptimálnejším spôsobom sprístupniť obsah výchovy a vzdelávania žiakom so sluchovým postihnutím.

Sú to predovšetkým polysenzorické metódy, ktoré sa môžu realizovať:
  • s použitím posunkov (totálna komunikácia, simultánna komunikácia a bilingválny prístup),
  • bez použitia posunkov (orálna metóda ).
Z monosenzorických metód sa vo vzdelávacom procese uplatňuje auditívno-verbálna metóda (Domancová a kol., 2009).