komunikačnú bariéru (narušený vývin reči, obmedzená schopnosť porozumieť ostatným),

deficit v orientačných schopnostiach (človek si nemôže sluchom doplňovať zrakovú orientáciu, jeho orientácia v priestore sa obmedzuje prakticky na rámec zorného poľa),

psychickú záťaž (život vo „väzení ticha“),

obmedzenie siete sociálnych vzťahov (predovšetkým vzhľadom na problémy s komunikáciou),

negatívny vplyv na vývin myslenia, ktoré vychádza z reči (premýšľame totiž vždy v pojmoch a pre rozvoj myslenia je veľmi dôležitá vnútorná reč, ktorá sa u jedincov od narodenia nepočujúcich prakticky nevyvíja).