Každý text (jazykový, literárny) má svoju znakovú štruktúru. Z predchádzajúcich kapitol vieme, že aj umelecký text sme definovali ako celostný znak – superznak. Veda o znaku sa nazýva semiotika. Pri tvorbe textu využívame takisto znakovú štruktúru. Znak vždy funguje na základe dohodnutého spojenia znakovej formy a jeho ustáleného významu. Každá znaková sústava sa skladá z istého súboru prvkov a pravidiel. Ten istý znak môže však v inom systéme strácať zmysel alebo nadobúdať zmysel iný. Fungovanie tohto znakového systému možno pozorovať aj v oblasti umeleckých textov. Literatúra takisto pracuje so znakovou sústavou (kódovanie), ktorú treba istým spôsobom prečítať (dekódovanie).