Často sa v čítankových školských textoch stretávame s hodnoteniami literárnych diel, ktoré charakterizujú dielo ako „najvýznamenejšie autorovo dielo,“ ako „najúspešnejšie dielo“ a pod. Aj pri poznávaní jednotlivých autorov a ich tvorby sa často stretávame s naučenými žiackymi formuláciami typu: „je to náš najväčší básnik,“ „najvýznamnejší prozaik,“ „velikán našej poézie“ a podobne. Ak chceme od žiaka vysvetlenie, prečo si niečo o konkrétnom autorovi myslí, dozvieme sa, že takto je to napísané v učebnici (čítanke, encyklopédii a pod.). Práve týmto „naformulovaním“ sa stáva, že žiak už má málo motivácie prečítať si text, o ktorom sa „môže naučiť, aký je“ miesto toho, aby „zakúsil, ako chutí.“