Didaktické snahy posledných rokov orientujú pozornosť na oblasť mediálnej výchovy, o ktorej sa stručne zmienime v tejto kapitole. Jazyk je systém, s ktorým sa stretávame pri dešifrovaní posolstva textu. Je to prirodzený systém a je základom pre pochopenie ďalších systémov, ktoré fungujú v rámci tzv. „nových médií.“ Sú to nové znakové systémy, vyžadujúce iný druh recepcie ako klasický literárny text. Jazyky a obrazy, ktoré tvoria, sú prepojené s novými technológiami. Technické nosiče nás nútia recipovať obrazy a významy iným spôsobom. Predkladajú totiž hotové „bloky“ či „komplexy,“ čím sa nevyhnutne „zužuje interpretačný priestor.“ Mediálny obsah sa predkladá v emotívne silnejšom obraze, ktorý prináša dojem „akoby som bol priamo pri tom.“ Týmto emotívne nabitým obrazom sa však tlmí racionálna zložka percepcie, čo stavia percipenta pred novú úlohu: vedieť tieto nové obsahy novým spôsobom aj „čítať,“ chápať. Dieťa vo veku 6 – 10 rokov intenzívne vníma televízne či reklamné produkty a je náchylné považovať ich za „pravdivé,“ čím vzniká niekoľkoraké nebezpečenstvo. Mediálna výchova chce naučiť žiakov mediálne produkty hodnotiť, analyzovať, chápať a aj kriticky prehodnocovať.