Rozvoj a kultivácia detského čitateľstva je náročný proces. Ak prečítame deťom akýkoľvek umelecký text a necháme ich, aby príbeh „prerozprávali“, nebudeme počuť zhodné odpovede. Funguje tu nielen skúsenostný komplex každého jednotlivca, ale aj jeho schopnosť pochopiť text na istej úrovni. Najprv je jeho pohľad na text parciálny (je teda schopný postrehnúť len isté prvoplánové fragmenty). Neskôr už hovoríme o integrálnom štádiu, keď je čitateľ schopný vnímať text aj ako sled udalostí, ale aj ako útvar s významovými presahmi.

Ak by sme v školskej praxi pracovali s textom K. Čapka Dášenka, zistíme, aké rôzne prístupy pri recipovaní diela deti zaujmú. V prvom rade nadviažu na svoj skúsenostný komplex a evidentne aktívnejšie reagujú tí, ktorí majú doma svojho psíka a text im sprítomnil známe chvíle. Tí, ktorí svojho psíka nemajú, budú reagovať ako pozorovatelia a väčšina detí vo svojom prehovore bude vyjadrovať túžbu psíka vlastniť. Text ako umelecký artefakt so všetkými skrytými významami a posolstvami zostáva v úzadí, skrytý. Pracovať práve v tejto oblasti a viesť deti k hĺbkovému ponoru do sveta textu je najnáročnejšia úloha učiteľa literatúry.