Prechod k písomnému záznamu zrušil konkrétne podmienky pre akt priameho poukazovania na vec aktuálneho životného sveta. Odstránenie priameho poukazovacieho charakteru referencie umožňuje vznik toho, čo nazývame umelecká literatúra. V umeleckej literatúre môže byť akákoľvek referencia na skutočnosť odstránená; svety literárnych diel sú fikčné svety. Napriek tomu sa každý prehovor dajako spája so skutočnosťou. Referenciu, ktorej obsahom je priame odkazovanie na veci a predmety sveta tu a teraz, možno označiť za referenciu prvého radu. Dominuje v nej vzťah podobnosti. Fikčné svety textov odkazujú na ľudské bytie-vo-svete. Dominuje vzťah súvzťažnosti (životnej, mravnej, skúsenostnej) sveta textu a sveta autora a čitateľa. Ide o referenciu druhého radu. Fikčný svet je otvorením nových (iných) možností bytia-vo-svete (životného sveta). Fikčné svety sú možné svety.
V ústnom prehovore podávame prijímateľovi istú referenciu, ktorá vyplynie zo schopnosti poukázať na spoločnú realitu hovoriaceho i poslucháča. Referencia je založená na spoločnom tu a teraz. Písomný záznam toto neumožňuje, pretože pisateľ a čitateľ stratili spoločnú situáciu (napísaný text môže niekto čítať aj po mnohých rokoch od jeho vzniku).
O fikčnom svete nehovoríme: „takto to je či takto to bolo“, ale „takto by to mohlo byť či takto to mohlo byť“. Pravda literárneho diela nie je založená na podobnosti jeho sveta so svetom mimo textu. Fikčný svet je teda otvorením nových (iných) možností bytia-vo-svete (životného sveta). Vo fikčných svetoch umeleckej literatúry prechádza každodenná skutočnosť premenou prostredníctvom imaginácie. Fikčný svet literárneho diela je imaginatívnou variáciou, ktorú literatúra vytvára o skutočnosti – je to predstavenie, predvedenie sveta ako sveta možného.
Z hľadiska nášho sveta, v ktorom za pravdivé pokladáme to, čo je doložiteľné dôkazom (potvrdením pravdivosti výpovede), majú umelecké texty status výpovedí, ktoré nie sú ani pravdivé, ani nepravdivé. Ich bytie (ontológia) je založené práve na ich fikčnosti. Komunikovať s textom, odkryť jeho zmysel ako ponuku fikčného sveta a ľudských situácií v ňom pre subjekt príjemcu je možné len v procese čítania. Fikčné svety literatúry sú teda existenčne závislé od aktu recepcie. Sú zážitkovým predvedením možností ľudského bytia-vo-svete, plnia teda estetickú funkciu.